Už hodinu pred začatím súdneho procesu bolo v budove krajinského súdu na Nymphenburskej ulici v centre Mníchova plno. Asi stovka novinárov, kameramanov a fotografov čakala na začiatok ostro sledovaného procesu s jedným z posledných údajných vojnových zločincov.
Zástupcovia médií zo Slovenska, Čiech a Nemecka prišli, aby podrobne informovali o masakroch, ktoré sa stali pred 60 rokmi na Slovensku. Niekoľko minút pred pol desiatou vstúpil do súdnej siene obžalovaný Ladislav Nižnanský a spolu s advokátom zapózovali objektívom kamier. Niektorí nemeckí novinári boli pobúrení. "Obyčajne nesmú fotografi k obžalovanému bližšie než na meter, teraz ho fotia z bezprostrednej blízkosti," hovorili. Berú ho ako nacistu, myslia si.
Nespokojný bol včera aj Nižnanského advokát Steffen Ufer, ktorý svojho mandanta považuje za "obetného baránka". Všade v Nemecku podľa neho platí, že obžalovaný nad 80 rokov je súdený na slobode, pretože sa nepredpokladá, že by utiekol. Nižnanský je vo vyšetrovacej väzbe od januára, keď ho zatkli v jeho mníchovskom byte. Druhá strana tvrdí, že ide o závažné zločiny a Nižnanský do väzby patrí.
Prokurátor Kirchenbauer v obžalobe opisoval protipartizánske komando Edelweiss ako mimoriadne zákerné a brutálne. Masakre v obciach Ostrý Grúň a Kľak patrili k tým najhorším. V skorých ranných hodinách 21. januára 1945 vtedy podľa neho vydal Nižnanský rozkaz, že z obcí, ktoré pomáhali partizánom, "nesmie uniknúť živá duša a každého, kto sa pokúsi utiecť, treba zastreliť". Popravili všetkých: aj 48 žien a 48 detí mladších než 18 rokov.
O niekoľko dní neskôr našlo Nižnanského komando na kraji lesa pri obci Kšinná v troch bunkroch 18 neozbrojených ľudí židovského pôvodu, medzi nimi osem žien a šesť detí. Drasticky ich vypočúvali, okradli a neďaleko bunkra ich postavili chrbtom k popravnej čate, ktorú podľa obžaloby zostavil Nižnanský. Ženy s plačom prosili, aby ušetrili aspoň deti.
Nižnanského advokát tvrdí, že jeho mandant v obciach nebol, k popravám rozkaz nevydal ani sa na ich nezúčastnil. K vstupu do komanda Edelweiss bol vraj prinútený. Nemci ho v roku 1944 zajali, keď bojoval v SNP a dali mu na výber: alebo sa pridá ku komandu, alebo ho pošlú do pracovného tábora. Nižnanský si vybral Edelweiss.
Potom dostal slovo Nižnanský a podrobne rozprával o svojich rodičoch, vzdelaní, manželke, kariére. Sporné časti svojej minulosti obišiel. Hovoril sťažka, ale pamätal si mesiace i roky. Otázkam sudcu nerozumel, tlmočil mu ich advokát. Vysvetľoval, že ako Slovák nemohol v nemeckom komande vydávať rozkazy.
Po troch hodinách sa pojednávanie skončilo a ďalšie bude o týždeň. Kľúčový svedok by mal vypovedať koncom septembra. Už teraz niektorí z predvolaných svedkov naznačujú, že do Mníchova neprídu. V takom prípade by podľa advokáta Ufera prokurátor, sudca aj advokát vycestovali na Slovensko a v prítomnosti slovenského sudcu vypočuli svedkov tam.
Advokát Ufer bol po prvom dni spokojný. "Dúfam, že všetci prítomní videli, že je to veľmi starý a chorý muž, ktorý bol len malým pešiakom v nemeckej mašinérii," povedal pre SME.
Vek a zdravotný stav budú hrať v tomto procese dôležitú úlohu. Ak svedkovia Nižnanského usvedčia, hrozí mu doživotie.
Anna Nováková chce proti Nižnanskému svedčiť
OSTRÝ GRÚŇ - Dodnes žijú traja svedkovia vojnovej tragédie, svedčiť proti Nižnanskému však zrejme pôjde iba sedemdesiatnička Anna Nováková. Podľa starostu Ostrého Grúňa Jána Repiského ďalší svedkovia - František Debnár z Ostrého Grúňa a Anna Boháčová z Hrabičova - nepôjdu pre zlý zdravotný stav. Debnára už v roku 2001 vypočula nemecká justícia, takže jeho svedectvo bude mať súd v rukách.
Anna Nováková by mala svedčiť 6. októbra. V čase tragédie mala iba desať rokov. "Už zavčas rána k nám do domu prišli nacistické jednotky a začali nás vyháňať von. Práve som vstávala, rodičia mi narýchlo naťahovali čižmičky," povedala SME ešte v januári. Odviedli ich do domu Izidora Debnára, kde sa začala hromadná poprava. Anna si pamätá iba na to, ako sa rodina držala pokope. Keď do nich začali strieľať, Anna stratila vedomie a prebrala sa, keď na ňu padali telá. Vedľa zazrela sestru Helenku, ktorej z úst tiekla krv a bola už mŕtva. Komando vyvraždilo celú jej rodinu, Anna mala zranenú nohu a o sirotu sa starala suseda. (eta)
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ, Mníchov
