Veža už niekoľko rokov predstavuje ten najjednoduchší spôsob počúvania hudby. V takmer každej predajni s elektronikou možno nájsť viacero typov veží od rôznych výrobcov. Ich rozšírenosť viedla aj k poklesu cien. Najlacnejšie veže možno kúpiť už za tisícku. Ale ako všade, aj tu platí, že za kvalitu si treba priplatiť. Na lepšie lacné systémy si treba pripraviť aspoň 4000 korún.

Mikrosystémy

Existujú tri druhy veží. Najjednoduchšie a najmenšie sa označujú ako mikrosystémy. Malá veľkosť znamená aj menej mechaník - určite nemajú menič na päť cédečiek, ale dá sa sem vložiť len jedno. Aj kazetová mechanika je len jedna. Samozrejmosťou pri všetkých mikrosystémoch je rádio. Keďže sú menšie, majú reproduktory aj menší výkon ako väčšie prístroje. Ceny mikrosystémov sa začínajú pri troch tisícoch. V našich obchodoch väčšinou stoja okolo 6-tisíc korún.

Minisystémy

Minisystémy sú o niečo väčšie. Ide o klasické veže, aké pozná väčšina ľudí. Často majú dve kazetové mechaniky, takže možno nahrávať z kazety na kazetu a menič na tri alebo päť cédečiek. Keďže majú väčšie reproduktory, hlasitosť reprodukovaného zvuku môže byť vyššia. Minisystém možno kúpiť od 5-tisíc korún. Cena väčšiny prístrojov sa pohybuje od 7- do 10-tisíc korún.

Midisystémy

Najdrahšie, ale zároveň aj najkvalitnejšie sú midisystémy. Predstavujú skladačky, ktoré si môže záujemca dať zložiť podľa svojich vlastných požiadaviek. To znamená, že si vyberie rádio, CD-prehrávač, kazetovú mechaniku, zosilňovač, reproduktory a káble a v predajni mu všetko zapoja. Výsledná cena závisí len od požiadaviek klienta a môže sa vyšplhať na státisíce korún.

Kazetová mechanika

Vývoj síce smeruje k cédečkam, ešte stále je však dobre mať aj kazetovú mechaniku. Dnes sú väčšinou autoreverzné. To znamená, že dokážu prehrať kazetu z obidvoch strán bez toho, aby sme ju museli otáčať. Páska sa jednoducho začne prevíjať opačným smerom a snímacia hlava sa posunie na druhú stranu pásky.

Pri tomto pohybe však môže prísť k porušeniu nastavenia snímacej hlavy. Preto treba, aby boli prístupné aretačné skrutky. Pomocou nich môžeme hlavu znovu nastaviť.

Pri výbere prístroja si treba dať pozor aj na mazaciu hlavu. Tá slúži na mazanie starých nahrávok. Niektoré lacnejšie prístroje používajú namiesto mazacej hlavy obyčajný magnet, ktorý spôsobuje vyšší šum a na prehrávaných kazetách zároveň maže vyššie frekvencie. Rozoznať magnet a mazaciu hlavu je jednoduché. Pri spustení prehrávania sa naľavo od snímacej hlavy vysunie ešte jedna, kým magnet zostáva ukrytý.

Pred kúpou je dobré odskúšať, ako funguje autostop, ktorý na konci pásky vypne prístroj. Niekedy totiž vypne len pri prehrávaní kazety, pri rýchlom pretáčaní však zostane nečinný.

Niektoré prístroje sú vybavené funkciou automatického radenia skladieb pri nahrávaní z cédečka. Skladby sa na pásku umiestnia tak, aby bola čo najlepšie využitá celá páska a aby polovica jednej skladby nebola nahratá na jednej strane a druhá polovica na opačnej strane.

CD prehrávač

Každý prehrávač dokáže skladby na cédečku obojsmerne preskakovať alebo ich zrýchlene prehrávať. Okrem týchto základných funkcií by však mal mať prehrávač aj ďalšie dôležité funkcie. Základnou je funkcia opätovného prehrávania jednej skladby a celého disku. Niektoré prehrávače dokážu opakovanie prehrávať aj určený úsek skladby alebo prehrávať skladby v nami určenom poradí.

Užitočnou je aj možnosť náhodného výberu skladby a prehrávanie ukážky z každej skladby. Niektoré prehrávače dokážu zobraziť aj CD text. Ten obsahuje meno autora, názov albumu a skladby.

V obchode je dobré skontrolovať, či si prehrávač dokáže poradiť aj s napálenými a prepálenými cédečkami.

Rádio

Rádio majú všetky systémy. Ladenie by malo byť digitálne. Len veľmi lacné typy, ktoré stoja okolo tisícky, majú analógové ladenie. Pri kúpe sa treba spýtať predovšetkým na počet pamätí. Pamäť umožňuje prepínať jednotlivé stanice tak ako televízne programy bez toho, aby sme museli vždy ladiť danú frekvenciu. Aj tu platí, čím viac, tým lepšie.

Predovšetkým vo veľkých mestách vysiela viacero rozhlasových staníc. Preto by rádio malo mať aspoň 20 pamäťových miest. Naopak niekde v horách, kde je zlý príjem a dá sa chytiť len zopár staníc, nemusí byť pamätí až tak veľa.

Rádio by sa malo dať prepnúť zo stereofónneho príjmu do monofónneho. Pri zlom signále je takto možné vyčistiť zvuk. Túto funkciu využijú predovšetkým ľudia v horách a na iných miestach so slabým signálom.

Užitočnou funkciou je automatické ukladanie staníc. Rádio vďaka nej dokáže naladiť a uložiť všetky dostupné stanice. Ak často prepíname medzi jednotlivými stanicami, určite využijeme aj dekóder RDS. Rádio pomocou tejto funkcie zobrazí na displeji názov stanice. Lepšie prístroje vedia zobrazovať aj krátke správy, ktoré stanice takto vysielajú. Pomocou RDS možno nastaviť v systéme aj presný čas. Pre zlepšenie príjmu by malo mať rádio aj koaxiálny vstup na anténu.

Zosilňovač

Každý systém má vlastný zosilňovač. Väčšina ľudí ho rozlišuje podľa výkonu. Výkon býva 8 až 40 wattov. Výkon nad 20 wattov je pre klasické počúvanie hudby uspokojivý.

Viac ako výkon si treba všímať, aké zvukové úpravy možno na zosilňovači robiť. Základnou úpravou je korekcia basov a výšok. Ich pomocou možno zvýrazniť alebo potlačiť okrajové frekvenčné pásma, a tak napraviť chyby reproduktorov.

Dôležitou funkciou je posilňovač basov. Tie pomáhajú reproduktorom k razantnejšej reprodukcii.

Lepšie systémy majú aj pásmový ekvalizér. Ten umožňuje korigovať nielen výšky a basy, ale aj ostatné frekvencie. Umožňuje tak zamaskovať nedostatky reproduktorov alebo priestoru. Možno ním podporiť tie frekvencie, ktoré chcete silnejšie počuť. Ekvalizéry majú väčšinou aj niekoľko prednastavených polôh. Napríklad Rock podporí výšky a basy, Classic zdôrazní stredy a Vocal hlas.

Na zosilňovači by nemali chýbať ani vstupy či výstupy. Napríklad ak sú v domácnosti malé deti, hodí sa vstup pre mikrofón. Drahšie systémy majú aj USB konektor na pripojenie k počítaču a fungujú ako externá zvuková karta pri prehrávaní skladieb alebo pri hrách.

Reproduktory

Na výber bývajú reproduktory s drevenou alebo umelou skrinkou. Drevené reproduktory znejú väčšinou lepšie ako plastové. Pri drahších modeloch bývajú však dobré aj plastové.

Keďže pri mikrosystémoch sú aj reproduktory pomerne malé, mali by mať bassreflex. Je lepšie, ak je umiestnený na prednej strane, pretože ak smeruje dozadu a reproduktor bude položený v polici, môže dunieť.

Kvalitu skrinky možno vyskúšať poklepaním. Pri dobrých reproduktoroch by nemala vzniknúť ozvena. Kábel, ktorý vedie k reproduktorom, by sa mal dať vymeniť za kvalitnejší.

Spracované podľa stránky: www.stereomag.cz