Hellboy (Ron Perlman) mal priviesť na svet apokalypsu, ale pridal sa na stranu Dobra. FOTO - ITAFILM
Hellboy (Hellboy) * USA 2004 * 132 min * Réžia: Guillermo Del Toro * Scenár: Guillermo Del Toro a Mike Mignola * Kamera: Guillermo Navarro * Hrajú: Ron Perlman, Selma Blairová, Jeffrey Tambor, Karel Roden, John Hurt, Rupert Evans, Doug Jones a ďalší * Premiéra v SR: včera
Ďalší prvoplánový pukancový film na jedno použitie, film len podľa suroviny, skôr tovar. Ďalší zo zástupu, ktorý sa chce zviesť na momentálnej vlne filmov podľa komiksov. Áno, presne, len vizuálnosť nie je okázalá, strih nie je divoký, efekty neberú dych, zvuk až tak neburáca, a že film je tovar, nikomu neprekáža, lebo prináša zážitok.
Bez úspechu filmového Spidermana, X-Menov či Bladea by film Hellboy pravdepodobne nikdy nevznikol, ale komiksy sú v kurze a filmy o nich tobôž. Výborne, lebo Hellboy je po čase konečne filmom podľa komiksu, ktorý neoplačú mainstreamoví a predlohou nepoškvrnení diváci. Tých zasvätených, ktorí pôjdu na komiks Mika Mignolu v režijnom a scenáristickom spracovaní Guillerma Del Tora, stačí odbaviť vetou: "Príbeh filmového Hellboya je syntézou epicky kľúčových komiksov (Semeno skazy, Prebudenie diabla), pričom si vypomohol aj motívmi z poviedok, ale sústredil sa predovšetkým na základný metakonflikt medzi ľudskosťou a démonickosťou hlavného hrdinu, ktorý sa pre zarámovanie filmového rozprávania hodil najviac."
Hrdina, ktorého si musíte zamilovať
Diváci, ktorí s Hellboyom dosiaľ nemali dočinenia, na tom budú o poznanie lepšie. Jednak ich, ak prijmú hru, čaká skvelý i keď predvídateľný príbeh, plný súbojov s démonmi, sofistikovaných rečí a zľudovenia hodných hlášok, jednak prvýkrát stretnú zoči-voči hrdinu, ktorého si asi nie je možné nezamilovať.
Minulosť. Nacisti sa pokúšajú zvrátiť výsledok druhej svetovej vojny, uchyľujú sa k zúfalému riešeniu pomocou metafyzických síl. Američania však zámer prekazia a Rasputin, nacistický čierny mág mizne na temnej strane sily, snáď výmenou za drobné chlapča, vlastne čertíča. Ujme sa ho šéf Úradu pre paranormálne javy a stane sa mu otcom.
Súčasnosť. Kým Rasputinovi pätolizači sa venujú reinkarnácii svojho pána, šéf FBI sa pokúša v televízii vysvetliť, že Hellboy ani Úrad neexistujú. Na scénu vstupuje hlavný hrdina, červená ozruta s mentalitou odrasteného tínedžera, pod nohy sa mu pletie čerstvo pridelený agent novic a temná strana už formuje sily k ďalšiemu útoku.
Introdukcia sa skončila, za sto minút bude koniec, ale zdá sa, že to trvá len chvíľu. Vyrieši sa nielen súboj Dobra so Zlom, ale aj vzťah otca a syna, romantické vzplanutie pyrokinetičky a chlapíka, čo si tupíruje rohy karbobrúskou a tri ďalšie sekundárne motívy.
Druhý najlepší
Ak by Hellboy nevznikol v tomto roku, mohol by vzniknúť v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Svoj príbeh rozpráva filmovým jazykom tých čias. Niet v ňom samoúčelnej scény, ani pasáže, ktorá by neposúvala príbeh ďalej. Osobitá atmosféra vzniká spontánne, ako dôsledok naratívneho procesu. Ak by sme mohli označiť nejaký film charakteristikou "user friendly", bol by to tento. Stačí sa dívať, nechať sa pohltiť príbehom, v ktorom sa nemaskuje nedostatok invencie rýchlym strihom či divokými nájazdmi kamery v nemožných uhloch. Nie, v Hellboyovi je všetko zreteľne vidieť, pohodlne dlho, aby sa divák mohol kochať. Príbeh napriek tomu ani na chvíľu nestratí drive, nie nepodobný tomu, ktorým disponoval Indiana Jones.
Hellboy by bol možno rovnako vydarený film aj v prípade, ak by pozostával z jediného dlhého záberu na titulnú postavu. Hovoriť o dramatickom herectve v kontextoch "komiksového" filmu hraničí s heréziou, ale v prípade Hellboya sa upálenie oplatí riskovať. Ron Perlman sa totiž pre titulnú úlohu narodil, hrá dramaticky, hoci tvár má celý čas skrytú pod nánosmi latexu a mejkapu.
Škoda len, že Karel Roden ako Rasputin nedostal väčší priestor, ak by jeho postava bola viac zlou ako tragickou, mal by Hellboy predsa len o čosi dôstojnejšieho protihráča. Takmer takého, akým bol Joker v Batmanovi Tima Burtona z roku 1989. Hellboy by potom bol prinajmenšom rovnako vydareným filmom podľa komiksu ako práve spomenutý Batman. Takto je tým druhým najvydarenejším. Ale to vôbec nie je málo.
Zoznámte sa s Hellboyom
Je veľký, svalnatý, krvavo červený, takmer lysú lebku mu zdobia odpilované rohy a pointuje samurajský účes tvoriaci jednotu s vkusnými bokombradami a šibalskou briadkou. V ľavej ruke drží zbraň, ktorá vyzerá ako starší a nahnevanejší brat klasického šesťranového koltu. Pravačka je z kameňa. Doslova. Hoci má kopytá bezpečne skryté v bagandžiach, za ktoré by bol skinhead schopný darovať obličku rastafariánovi, a chvost mu len kde tu vykúka spod dlhého koženého kabáta, je to onakvejší borec. Čert - popkultúrny superhrdina.
Hellboy pracuje ako agent špecialista v Úrade pre vyšetrovanie paranormálnych javov, na svet sa dostal ako vedľajší efekt nacistických experimentov s okultnom. Spolupracuje s humanoidným obojživelníkom Abeom Sapiensom a pyrokinetičkou Elizabeth Shermanovou. Počúva Toma Waitsa, číta Johna Steinbecka a miluje mačky.
Postavu vymyslel v roku 1993 americký komiksový výtvarník a libretista Mike Mignola a hoci scenár prvého uceleného Hellboyovho comics booku (Seed of Destruction, po česky Sémě zkázy, Calibre Publishing, 2002) napísal John Byrne, tie ostatné (dva z nich, Wake the Devil a The Chained Coffin and Others, tiež vyšli v češtine) sú už výhradne jeho autorským dielom.
Mignola do Hellboya implantoval všetky svoje záľuby - od fascinácie Albrechtom Dürerom, okultizmom, mytológiou, cez nacistickú historiografiu spojenú s mystikou, duchársku literatúru, gotické romány, detektívky drsnej školy a filmy noir až po mystifikovanie paranormálnych javov hraničiacich s "dänikenovčinou" či "buttlarovčinou". Hellboy je bizarnou zmesou hororovej atmosféry, mysterióznych zápletiek, okultných reálií a štýlovej akcie, ktorá sa môže oprieť o prepracovanú vnútornú štruktúru vyplývajúcu z rozsiahlej rešeršovej základne. Každé jeho komiksové dobrodružstvo je nielen nositeľom ťažiskového lineárneho príbehu, ale stáva sa i súčasťou vlastnej reality, v ktorej Hellboy zápasí nielen s Rasputinom, ale i so svojou pekelnou podstatou.
Jeho svet je síce podobný tomu nášmu, ale Hitler nezomrel v roku 1958 a Rasputin sa nepotuluje kade-tade flirtujúc s Peklom. Ako má Batman Jokera, Superman Lexa Lutora, Spiderman Green Goblina a Garfield Pondelok, má i Hellboy svojho arciprotivníka. Je ním ruský okultný bojar, zdanlivo nebohý milenec cárovnej Kataríny Grigorij Efimovič Rasputin, inak tiež Hitlerov poradca v oblasti paranormálnych javov a jedinec zodpovedný za Helboyov príchod na zem. Rasputin, odmietajúc uveriť faktu, že Hellboy o Apokalypsu nemá záujem, sa votrie ako temná sila číhajúca v pozadí takmer do každého Hellboyovho príbehu, aby to vo finále schytal. Ale tak už to v komiksoch chodí a vie to každý komiksový fanúšik. Hrdinovia sú len takí veľkí, akí veľkí sú ich protivníci. (jm)
Autor: JURAJ MALÍČEK(Autor je teoretikom popkultúry)
