Útočník našej hokejovej reprezentácie Pavol Demitra si mal radšej zahryznúť do jazyka, keď v máji po návrate z majstrovstiev sveta vyhlásil v televízii pred celým Slovenskom, že zo Svetového pohára prinesie náš tím prvenstvo. Namiesto toho prišli samé prehry - s Kanadou 1:5, s USA 1:3, s Ruskom 2:5 a vo štvrťfinále opäť s Kanadou 0:5. Turnaj s účasťou najlepších hráčov z NHL mal byť zároveň odpoveďou Slovenska na nespravodlivosť pri uvoľňovaní hráčov z klubov severoamerickej profesionálnej ligy na olympiádach v Nagane 1998 a v Salt Lake City 2002, kde sa naši hokejisti nedostali medzi elitu do hlavného turnaja. Po slabých výkonoch a nevyužitej šanci na prestížnom turnaji vyzneli hokejisti ako babráci. Po troch pekných rokoch, keď ľudia chodili vítať mužstvo z majstrovstiev sveta na námestia, sa slovenský hokej dožil prepadu.
Útočný potenciál zostal iba na papieri
Svetový pohár považujú mnohí odborníci za najvýznamnejší hokejový turnaj. Môžu v ňom nastúpiť všetci najlepší hráči sveta, na spoločnú prípravu majú mužstvá vyčlenený rovnaký čas. Krkolomný termín v úvode sezóny však kladie zvýšené nároky na hráčov, aby počas dovoleniek nezanedbali individuálne kondičné tréningy a do kempu prišli dobre pripravení.
Väčšine našich reprezentantov sa to nepodarilo a dvojtýždňová spoločná príprava bola krátka na to, aby sa dostali do formy. Navyše tím oslabili absencie maródov z útočných formácií Pálffyho, Handzuša, Bondru, ale aj obrancu Majeského. V každom mužstve došlo k zmenám oproti pôvodnej nominácii, lenže nahradiť trojicu osobností v našej ofenzíve sa z úzkej špičky nepodarilo. Pritom ešte zostal útočný potenciál s menami ako Šatan, Hossa, Demitra, Nagy, Stümpel, Zedník, Országh, čo mal ničiť súperovu obranu. Len sa ho trénerom nikdy nepodarilo vydolovať. Štyri góly v štyroch zápasoch je katastrofálna vizitka hviezd z NHL. Vo svojich kluboch patria k najlepším, ale v reprezentácii sa nevedeli presadiť tak, ako ich spoluhráči z NHL - v severoamerickej skupine žiarili Američania Tkachuk, Modano, Guerin či Kanaďania Lemieux, Sakic, Iginla, Lecavalier a ďalší.
Hrúbky v obrane sa opakovali
Obranný systém vychádzal tímu Slovenska na majstrovstvách sveta, kde sa dali zakryť chybičky, ale na Svetovom pohári ich súperi bleskovo trestali. Hoci aj hokejisti mali na turnaji svoje mítingy, kde rozoberali hru, hrúbky v bránení aj v rozohrávke, prichádzali v každom zápase zas a zas. Nevyhol sa im ani inokedy pilier Zdeno Chára. Prevažná väčšina hráčov v poli skončila v hodnotení plus/mínus bodov s mínuskami.
Brankári nepodržali tím
Brankári Lašák so Staňom mali potvrdiť, že skúsenosti z nižších zámorských súťaží využijú aj v reprezentácii proti najlepším mužstvám sveta, ale akosi sa im to nepodarilo. V priamej konfrontácii s náprotivkami z NHL sa sami mohli presvedčiť, že sa ešte majú čo učiť. Osemnásť inkasovaných gólov v štyroch zápasoch je však zlá vizitka celej hry v defenzíve.
Po hanbe prídu majstrovstvá sveta
Za osem rokov od posledného Svetového pohára sa slovenský hokej posunul dopredu, etabloval sa medzi najlepšími mužstvami na MS, rozšíril i skvalitnil sa počet našich hráčov v NHL, ale výsledky reprezentácie na prestížnom turnaji to nepotvrdili. Bez jediného bodu sa vrátilo z turnaja v roku 1996 aj mužstvo trénera Jozefa Golonku, v ktorom mal takmer polovicu hráčov z domácej extraligy. O to väčšie je sklamanie súčasného mužstva, kde prevažujú hráči z NHL.
Na rozdiel od veľkých podujatí z nedávnej minulosti chýbali hráči, čo by v kritických chvíľach vedeli potiahnuť kolektív, ako sme boli zvyknutí u Šatana, Pálffyho či Bondru. Tomuto tímu chýbala vnútorná sila, ani raz neobrátilo nepriaznivý stav a po jednom - dvoch góloch sa zmierilo s osudom.
Vyzerá to, akoby naša hokejová reprezentácia potrebovala neúspech, ktorý ju vie zmobilizovať za novými víťazstvami. Po fiasku na olympiáde v Salt Lake City prišlo zlato zo svetového šampionátu v Göteborgu. Jedno i druhé pod vedením trénera Jána Filca. Po hanbe na Svetovom pohári prídu na konci tejto sezóny MS v Rakúsku. Teraz však Filc dopredu oznámil, že mužstvo po Svetovom pohári opúšťa.
Autor: ONDREJ GAJDOŠ, Toronto
