Najviac samovrahov má Litva, kde v roku 2002 spáchalo samovraždu 44,7 človeka zo 100-tisíc obyvateľov, teda 1551 ľudí. Slovensko má podiel - 12,9 na 100-tisíc. Oznámila to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pri príležitosti svetového dňa prevencie pred samovraždami, ktorý pripadá na dnes. Silné samovražedné sklony majú obyvatelia euroázijského subkontinentu, naopak, málo je samovrážd v Južnej Amerike.
Z údajov WHO vyplýva, že zo sveta dobrovoľne odíde každých 40 sekúnd jeden človek. Počty samovrahov sú najvyššie v pobaltských štátoch, kde ročne zaznamenajú v priemere 40 samovrážd na 100-tisíc obyvateľov. V Rakúsku si dobrovoľný odchod zo sveta vyberá 19,3 človeka zo 100-tisíc. Samovraždu častejšie volia muži. "Väčšinou siahajú k rozhodnejším krokom než ženy," hovorí predseda Medzinárodného združenia pre predchádzanie samovraždám (IASP) Lars Mehlum. O samovraždu sa podľa odhadov ročne pokúsi desať až 20 miliónov ľudí.
Najväčší podiel medzi samovrahmi zaujímajú starší ľudia, ale čoraz častejšie to skúšajú aj mladí muži od 15 do 29 rokov. Podľa IASP je to spôsobené aj jednoduchým prístupom k strelným zbraniam, ktoré sú najistejším prostriedkom pre "úspešné" uskutočnenie samovraždy. (čtk)
