Slovenska, môže požiadať výbor, aby ho zakázal sprístupniť. Spis nežiadal sprístupniť nikto, SIS môže o utajenie požiadať aj preventívne.
Podľa informácií SME Rakúšan pracoval v rakúskom mestečku za hranicami Česko-Slovenska v zbernom utečeneckom tábore. O slovenských emigrantoch údajne poskytoval informácie ŠtB. Jeho zväzok však bol vo veľmi zlom stave a viaceré strany chýbali. Spoluprácu s ním ŠtB skončila v sedemdesiatych alebo osemdesiatych rokoch, keď sa odsťahoval do Viedne.
SIS argumentovala, že zverejnenie mena rakúskeho občana by mohlo uškodiť našim vzťahom so susednou krajinou. Takisto má podozrenie, že dotyčný pracoval ako dvojitý agent. V spise je tiež veľa mien Slovákov, ktorých Rakúšan navštevoval pri svojich cestách po Slovensku a ktorí nemuseli mať s ŠtB nič spoločné.
S rozhodnutím výboru súhlasí aj jeho predseda László Nagy z SMK. "Na základe štúdia spisu som dospel k tomu, že je správne SIS vyhovieť."
Nagy povedal, že absolútna väčšina členov výboru si myslí, že materiály ŠtB majú byť verejné a sprístupnené. "V tomto prípade nás presvedčil šéf SIS, že to tak nemá byť."
Výbor rozhodoval o takejto žiadosti druhýkrát od vzniku Ústavu pamäti národa. Prvýkrát SIS žiadala utajiť zväzok štátneho radcu na ministerstve zahraničných vecí Jozefa Šestáka, výbor ale sprístupnenie zväzku povolil. Šesták pracoval pre česko-slovenskú rozviedku ako typovač. Vyhľadával ľudí vrátane amerických diplomatov, ktorých by mohla ŠtB osloviť na spoluprácu. Ministerstvu jeho minulosť neprekáža a podľa hovorcu rezortu Juraja Tomagu jeho bývalé zamestnanie nesúvisí s našimi vzťahmi s USA.
Na Slovensku môže o sprístupnenie zväzku o sebe požiadať aj cudzinec, ale napríklad v Česku iba občan Českej republiky. (mož)
