nie môže prísť na rad ešte pred koncom tohto týždňa.
"Spolu so Združením miest a obcí Slovenska a predstaviteľmi vyšších územných celkov sme dospeli k zhode o podobe fiškálnej decentralizácie," vyhlásil na tlačovej besede minister Ivan Mikloš.
Jeho slová potvrdila aj Oľga Gáfriková, hovorkyňa združenia miest a obcí, ktoré zvolalo svoje stretnutie s novinármi na dnes. "Môžem potvrdiť, že na podstatných veciach sme sa s ministerstvom zhodli. Samozrejme, že naše predstavy sa nenaplnili na sto percent, ale dosiahol sa kompromis, ktorý vieme podporiť," povedala.
Vďaka nad očakávania dobrému výberu daní ministerstvo financií od marca, keď vznikol prvý návrh rozpočtovej decentralizácie, niekoľkokrát menilo odhad dosahu reformy na samosprávy. Kým pôvodne sa z daní z príjmu obyvateľov a cestnej dane mali kasy obcí a žúp v budúcom roku naplniť vyše 32 miliardami korún, podľa aktuálnych prepočtov z týchto daní utŕžia viac ako 34 miliárd korún.
Ministerstvo dosiahlo dohodu so samosprávou za cenu niekoľkých ústupkov. Napríklad daň z príjmov občanov, ktorá sa má takmer celá rozdeliť medzi samosprávy, bude ich vlastným príjmom. To znamená, že daňové úrady by im mali peniaze poukazovať priamo a nemali by prechádzať cez štátny rozpočet. Zmení sa aj spôsob určovania kritérií, podľa ktorých sa táto daň rozdelí. Nebude sa totiž prideľovať len podľa počtu obyvateľov, ale zohľadnia sa aj ďalšie faktory - napríklad počet penzistov či detí v predškolskom veku. "Dočasne bude tieto kritériá určovať vláda nariadením, ktoré bude konzultovať so samosprávami. Keď sa nájde stabilný model rozdeľovania, zafixuje sa to v zákone," povedal Mikloš.
V prvom roku po spustení reformy, teda v roku 2005, si pritom obce a vyššie územné celky vydobyli aj garanciu minimálnych výnosov z dane z príjmu. "Samosprávam sa zaručuje minimálny príjem, prípadný vyšší výber daní pritom bude v ich prospech. Je to jednostranná poistka pre samosprávu, ktorú nepovažujeme za systémovú, ale akceptujeme ju," dodal minister.
V budúcom roku by mal byť podľa ministerstva financií dosah rozpočtovej decentralizácie na obce a župy neutrálny, čo znamená, že dostanú zhruba rovnaký objem peňazí, ako by dostali, keby sa žiadna reforma nespúšťala. V roku 2006 by už mali dostať o 1,6 a o rok neskôr o 4 miliardy korún viac, ako bez decentralizácie.
Dosiahnutá dohoda podľa Mikloša vyčerpala manévrovací priestor vlády. "Preto dopredu upozorňujem, že keby sa mali v parlamente prijať pozmeňovacie návrhy, ktoré by zásadne navyšovali príjmy samospráv na úkor štátu, tak príslušný zákon stiahnem," upozornil.
MARTIN JAROŠ
