Terajší systém turnaja umožňuje Slovensku - na rozdiel od predchádzajúceho - zachrániť si povesť na úkor favorizovanej Kanady vo štvrťfinále. Čo by mali pre to urobiť vaši nasledovníci?

Prečkať očakávaný počiatočný nápor Kanady, ktorá na nás určite agresívne vybehne. Ľahšie sa to však hovorí, ako realizuje na ľade, kde má náš súper najkvalitnejší káder na celom turnaji.

Keby ste išli vy sám na kanadského brankára Martina Brodeura, kam by ste zakončili svoj typický blafák. Hore, dolu, medzi betóny?

Najskôr do žrde, ako som mával vo zvyku ( smiech ). Vždy som sa rozhodoval podľa momentálnej situácie, reagoval som na postavenie brankára. Brodeur je výnimočný gólman, nemá slabinu.

Čo vás najviac sklamalo v doterajších zápasoch Slovenska?

Nerozmieňal by som to na útok či obranu. Strelecká efektívnosť bola mizerná, i keď šance sme si vytvorili. Je to aj vec športového šťastia. Hráči ako Hossa, Demitra, Gáborík majú na to, aby strieľali viac gólov. V obrane sme doplácali na školácke chyby, ktoré nepatria na vrcholné fórum, ale skôr do juniorských súťaží. Najviac mi však chýba team work, od toho sa zrejme odvíja všetko. Žiadal by sa kolektívnejší duch, urobiť viac jeden pre druhého, odstaviť protihráča a otvoriť priestor spoluhráčovi. Tak, ako to robia Švédi, Fíni. Tak, ako sme to predvádzali na svetových šampionátoch my, keď sme zbierali medaily.

Prehrávame väčšinu osobných súbojov. Prečo?

Vychádza mi to na kondičné nedostatky, naši naozaj nestíhajú fyzicky, prehrávajú možno deväťdesiat percent súbojov, najmä v rohoch.

Zložili by ste niektoré formácie inak?

Keď sa nedarí, tréner musí skúšať zmeny, to beriem. Lajnu Hossa - Demitra - Gáborík by som však netrhal. Tá by mala zohrávať strategickú úlohu. Nagy sa hodí skôr k Bartečkovi.

Kto sa vám na turnaji najviac páčil?

Švédi. Ich hra nie je len o Forsbergovi, i keď sa okolo neho točí dosť. Skvele pre tím pracujú aj Sundin, Lidstrom, vlna mladších útočníkov okolo Zetterberga. Česi, zdá sa, už dospeli k stropu svojich možností, chýba im stredná generácia.