Jaroslav Humaj z Úradu na ochranu osobných údajov tvrdí, že podľa zákona sa podobizeň človeka za takýto údaj nepovažuje. Fotografia nepatrí ani medzi biometrické údaje, akými sú odtlačky prstov a podobne. Humaj však predpokladá, že vo Zvolene sa zhromažďovali aj ostatné údaje ako meno, priezvisko, dátum narodenia a podobne. V takom prípade "súhrn údajov, ktoré Mestská polícia Zvolen spracúva u bezdomovcov, tvorí osobné údaje, chránené zákonom," napísal vo svojom stanovisku. Podľa zákona je možné takéto údaje zhromažďovať iba so súhlasom dotknutej osoby.

"Keď to vo Zvolene robili, tak konali v rozpore so zákonom," tvrdí hovorca bratislavských obecných policajtov Peter Pleva. Fotografie údajne hliadky používajú iba na zdokumentovanie dopravných priestupkov. Slúžia ako dôkaz proti vodičom, ktorých polícia nemohla potrestať priamo na mieste priestupku. "Archivuje sa to, ale aký čas, to neviem povedať," vraví Pleva.

Náčelník košickej mestskej polície Jozef Berta podobu databázy bezdomovcov nechcel spresniť, ale všetko je vraj v súlade so zákonom. "To sú naše interné veci," vyhlásil a dodal: "Fotiť ich v zmysle zákona nemôžeme."

"Keď je človek pristihnutý pri spáchaní priestupku, tak sa pri ňom vždy, keď sa to dá, odfotografuje, ale nie je to systematická kartotéka," opísal prax Mestskej polície v Nitre jej náčelník Igor Ziman. Fotografickú kartotéku bezdomovcov si nerobia. Problémy s nimi podľa Zimana bývajú najmä v zime. Ich počet nevedel odhadnúť, mesačne ich však "riešia" asi 20-krát. (rp)