"Zasnívam sa a hneď je z toho hudba," tvrdí Björk (38), ktorá svoju fantáziu opäť nechala ožiť v nových pesničkách. K vzniku albumu Medúlla prispelo jej nedávne materstvo, spievanie v samote na španielskych plážach či pri islandských gejzíroch, rovnako ako prechádzky rušným New Yorkom, kde speváčka žije s multimediálnym umelcom Matthewom Barneym. FOTO - UNIVERSAL MUSIC
Receptom na úspech v populárnej hudbe je opakovanie zavedených vzorov s drobnými obmenami. Našťastie, existujú výnimky ako napríklad Björk. Táto útla Islanďanka nerobí hudbu pre peniaze alebo slávu, ale preto, že svetu zvukov beznádejne prepadla a jednoducho nemá inú možnosť. Navyše nepodpísala zmluvu na jeden album ročne, a preto, keď sa rozhodne nahrávať, vždy vznikne niečo, čo scénou poriadne zamáva.
Štyri roky nechala Björk dozrievať materiál na ďalšiu štúdiovú nahrávku. Slovom Medúlla sa v jej rodnej reči označuje dreň alebo dužina. Vzhľadom na materiál, ktorý zachytáva rovnomenný album, veľmi výstižné. "Primitívna a jednoduchá," odpovedá speváčka fanúšikovi na internetovej stránke na otázku, ako by označila svoju novú hudbu. "Pokúšala som sa vymýšľať pesničky s tradičnými nástrojmi, no nepáčilo sa mi to. Keď som však nástroje potlačila, piesne začali rozkvitať." A tak sa hlavným nástrojom albumu Medúlla stal ľudský hlas.
Dve tajomstvá úspechu
Björk je úspešná z dvoch príčin. Prvou je, že si vie vybrať nápaditých spolupracovníkov. Islandský a Londýnsky zbor, inuitská šamanka hrdelného spevu Tanya Tagaq, čierny hiphoper Rahzel, ktorý "napodobní každý zvuk vo vesmíre", podobne narába svojimi ústami aj Japonec Dokaka, počujete tu aj exspeváka známej skupiny Faith No More Mika Pattona či Roberta Wyatta, jednu z hlavných osobností scény anglického progresívneho rocku. Z ich hlasov sú poskladané harmónie a rytmy pre štrnásť nových pesničiek.
Znie to nezvyčajne, ale zároveň veľmi pôsobivo. Björk má totiž zriedkavú silnú schopnosť zachovať rovnováhu medzi experimentovaním a počúvateľnosťou. Jednou nohou stojí v tradícii, druhou presvedčivo kráča za vlastnou víziou, čo opäť ilustruje originálny obal albumu, na ktorom pózuje s maskou vytvorenou z vlasov. Jej vlastný hlas sa vynára v najrôznejších podobách - vo viacnásobnom playbacku, s dlhou ozvenou, skreslený štúdiovými efektmi. To všetko ešte obohacujú nenápadné vstupy elektronického čarodejníka Marka Bella a dua zvukových chirurgov Matmos.
Olympijská prezentácia
Prvou (ne)oficiálnou prezentáciou albumu bolo slávnostné otvorenie olympijských hier v Aténach, pre ktoré Björk na objednávku organizátorov zložila úvodnú pieseň. "Snažila som sa k športu pristúpiť z iného uhla. Darilo sa mi však písať len texty, v ktorých bolo plno ponožiek a stúh," spomína speváčka. Namiesto rezignácie či pokusov o štadiónovú hymnu v duchu Paula McCartneyho nakoniec vznikla Oceania, pulzujúca skladba s rozohranými hlasmi zboru. Básnik Sjón Sigurdsson absolvoval kurz gréckej mytológie, aby sa Björk mohla pred športovými fanúšikmi dvojzmyselne vyznávať slovami "tvoj pot je slaný, viem prečo".
Ostatných fanúšikov určite poteší i krásne klenutá melódia sólového hlasu v Show Me Your Forgiveness, jeho úchvatné splynutie so zborom v islandsky naspievanej skladbe Vökuró či mrazivý kontrast s veľkým zborom v dynamickej Where Is The Line, ktorú speváčka venovala mladšiemu bratovi. Medzi vrcholy albumu patria aj uhrančivá, pomaly sa rozbiehajúca Who Is It a subtílnymi elektronickými zvukmi dofarbený hlas Björk v piesni Desired Constellation. Párkrát sa stane, že nápad zostane nedotiahnutý, ale to už je riziko tvorcu, ktorý sa s obľubou vydáva do nových priestorov.
Podstatné je, že ide o veľmi osobnú a osobitú hudbu, ktorej počúvanie je dobrodružstvom.
Debut (1993)
Hoci nejde o skutočný debut speváčky (ten nahrala už ako dvanásťročná), je to viac než razantný vstup Björk na scénu, ktorý zrkadlí práve sa rodiacu scénu elektronickej tanečnej hudby v Londýne.
Post (1995)
Posun k väčšej zvukovej pestrosti a osobitosti, na ktorom sa nachádza hneď niekoľko vydarených pesničiek (Army of Me, Hyper-Ballad, Possibly Maybe a Its Oh So Quiet), ktoré sa stali klasikou.
Homogenic (1997)
Pocta Islandu, ostrovu plnom prírodných živlov. Gejzíry hudobných nápadov má na svedomí aj vtedajší vzťah s hviezdou štýlu drum 'n' bass Goldiem a ďalší z brilantných spolupracovníkov Mark Bell.
Vespertine (2001)
Kolekcia introvertných pomalých piesní vznikla ako terapia po spolupráci s Larsom von Trierom na filme Tanečnica v tme. Celý album Björk po prvýkrát produkovala sama a hudbu zaznamenávala na notebook.
