Ruský stredopoliar Dmitrij Aleničev (vpravo) bol aj v tomto prípade pri lopte neskôr ako bojovník Michal Hanek. Futbalisti Slovenska uhrali v Moskve cennú kvalifikačnú remízu 1:1.

FOTO - TASR/EPA

Pred odchodom do Moskvy na kvalifikačný zápas majstrovstiev sveta s Ruskom bolo dosť slovenských futbalových reprezentantov presvedčených, že na ihrisku favorita tretej skupiny môžu dosiahnuť dobrý výsledok. Nič proti nutnej dávke sebavedomia. Bez nej to v športe ide naozaj ťažko.

Už pred nimi však mali odvážne vyhlásenia na jazykoch rôzne reprezentačné generácie hráčov, ale na trávnikoch sa zápasová prax zvyčajne naširoko rozchádzala s teoretickými odhodlaniami.

V sobotu na štadióne Dinama, kde pred štyrmi rokmi remizovalo Adamcovo mužstvo taktiež 1:1, sa rovnobežky slovenských želaní harmonicky zliali so smelými rečami. To všetko po jednom z najlepších výkonov vonku v krátkej histórii nášho samostatného futbalu.

Netrápme sa rečami, či sme získali málo, alebo dosť. Odpoveď by nateraz mala znieť - primerane. Netreba zabúdať, že v Moskve nastúpilo 26. mužstvo svetového rebríčka proti 71. Pravidelný účastník majstrovstiev sveta a Európy kontra súper, ktorý ešte nikdy v kvalifikácii nedočiahol ani na barážové umiestnenie.

Vývoj stretnutia je minulosťou. Ešte chvíľu však bude zvádzať k mrzutosti, že Slováci mohli v smútiacom Rusku aj nečakane vyhrať. Ale proti favoritovi rovnako tak i prísť o všetky tri body. Nie je namieste, aby sa teraz naši hráči zaťažovali úvahami, či tento nerozhodný výsledok bude mať o pár mesiacov vôbec nejakú cenu. V Moskve urobili všetci na ihrisku po dlhšom čase maximum, aby sa nevracali naprázdno. Aby nesklamali sami seba a presvedčili fanúšikov. Podarilo sa. To je najdôležitejšie zistenie.

Veľmi trefne to vystihol strelec nášho vyrovnávajúceho gólu Róbert Vittek - Rusov sme zaskočili viac ako oni nás. Z našich hráčov sršalo nevídané nasadenie, bojovnosť, túžba, nepoddajnosť. Pozitívne vlastnosti, ktoré postupne zvyšovali ich optimizmus. Už dávno nevygradovala slovenská reprezentácia svoje úsilie v závere zápasu tak, ako v sobotu.

S výraznou pomocou brankára Kamila Čontofalského, ktorý okrem iného "prečítal" Karjakov pokutový kop, Varga a spol. vycítili kritický okamih a v závere trasúcich sa Rusov herne znemožnili. Nečudo, že ruské noviny prirovnali túto remízu k prehre mužstva trénera Georgija Jarceva.

Slováci nasadili v Moskve latku vlastnej výkonnosti poriadne vysoko. Môže sa stať, že odteraz bude v očiach verejnosti, ktorá to na televíznych obrazovkách videla, meradlom ich výkonnosti a prístupu k zápasom práve sobota štvrtého septembra. Aj z tohto dôvodu sa nejaví ako ľahký už zajtrajší ďalší kvalifikačný súboj s Lichtenštajnskom. Nikto netúži po tom, aby sa moskovské osvieženie stalo len štyri dni trvajúcou výnimkou.

MIROSLAV BUKOV