BRATISLAVA - Vláda neschvaľuje všetky materiály, o ktorých rokuje. Niektoré len zoberie na vedomie, napríklad zmluvu pomoci v sume 200 miliónov korún medzi ministerstvami financií a hospodárstva s mestom Žilina alebo materiál o vyvlastňovaní pozemkov pod automobilkou Kia.
V takýchto prípadoch sa vo vláde nehlasuje. Hovorca vlády Martin Maruška povedal, že často je na jednotlivých ministroch, či vládu chcú "informovať o nejakom materiáli". Sú však aj prípady, keď je ich povinnosťou to urobiť.
Bývalý minister hospodárstva Robert Nemcsics povedal, že ministri predkladajú materiály, ktoré má vláda len zobrať na vedomie najmä vtedy, keď vedia, že hlasovaním by nemuseli prejsť. Takéto dokumenty majú podľa neho inú váhu ako tie schválené.
Alebo to môže byť aj naopak ako v prípade vyvlastňovania pri Žiline. Vtedy minister chcel, aby vláda vyvlastňovanie schválila, ale ona jeho návrh len zobrala na vedomie.
"Niekedy vláda berie na vedomie materiály aj preto, lebo nechce na seba zobrať záväzok za prípadné právne následky, ľudovo povedané nezakryje ministra," povedal Nemcsics.
Podľa Nemcsicsa by sa nemalo stávať, že vláda berie takto na vedomie zmluvu, ktorá hovorí o peniazoch daňových poplatníkov. Člen vlády môže povedať, že "viem, že sa niečo také koná, ale neberiem za to zodpovednosť, lebo s tým vnútorne nesúhlasím".
Členovia vlády by mali hlasovaním súhlasiť s tým, že materiál berú na vedomie. Spravidla sa tak stane bez akejkoľvek debaty. Tá sa podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica začne len vtedy, ak má niekto z členov vlády námietku. Vtedy sa materiál vezme na vedomie s pripomienkou, ako to bolo v prípade pomoci mestu Žilina. Zodpovedný minister musí potom do siedmich dní predložiť nový upravený materiál, aby ho mohli uverejniť na internete.
Maruška pripustil, že ministerstvá lehotu nedodržujú a komplikujú tak dodržiavanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Lipšic: O vyvlastňovaní vláda nemohla hlasovať
Minister spravodlivosti DANIEL LIPŠIC povedal, že vzniesol námietku, aby vláda neschvaľovala vyvlastňovanie, ako to chcel Rusko, ale iba aby túto informáciu zobrala na vedomie. Jeho návrh prešiel. Požiadali sme o rozhovor.
Nie je to tak, že keď vláda nechce prevziať zodpovednosť za nejaký materiál, zoberie ho na vedomie?
"Nie. Vláda berie na vedomie iba veci, ktoré sú charakteru skutkového, kde meritórne nerozhoduje.
Aký je rozdiel medzi tým, keď vláda niečo schváli alebo iba zoberie na vedomie?
"Správy, ktoré vláda predkladá do parlamentu, musí vláda odsúhlasiť, lebo parlament žiada vládu. O materiáli, ktorý má len zobrať na vedomie, len prijíma uznesenie."
Mohol niekto z ministrov povedať, že chce, aby sa napríklad nebrala na vedomie zmluva s mestom Žilina a ministerstvami hospodárstva a financií na 200 miliónov korún, ale aby o nej vláda rokovala a vyslovila súhlas alebo nesúhlas?
"V tomto prípade vláda ani odsúhlasovať zmluvu nemohla. Vláda nie je v tomto prípade zmluvnou stranou."
Vláda zobrala na vedomie aj uznesenie, že sa bude vyvlastňovať pri Žiline.
"Pôvodný návrh bol, že vláda súhlasí, že Govinvesty pristúpia k vyvlastňovaniu. Namietol som to a navrhol, že to môžeme iba vziať na vedomie, pretože vláda nejde vyvlastňovať."
Znamená to, že Rusko vôbec nemusel prísť na rokovanie vlády s problémom, či vyvlastňovať?
"Nemusel to preložiť do vlády, ale chcel asi počuť názory jej členov. Vláda však nemala čo odsúhlasiť, lebo nemá v tejto oblasti žiadne kompetencie. Mohla tú informáciu iba zobrať na vedomie."
Takže tak to mohlo byť aj s zmluvou na 200 miliónov medzi ministerstvami a Žilinou?
"Predpokladám, že áno, ale materiál si celkom presne nepamätám. Bol to materiál, ktorý prišiel na vládu ráno, pred rokovaním."
Ako sa na vláde rokuje o materiáloch, ktoré sa podľa návrhu predkladateľa majú zobrať na vedomie?
"To sú informácie, o ktorých sa ani nerokuje, lebo sú zaradené na záver rokovania vlády. Rokuje sa iba, ak niekto nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými v informácii." (rk)