A právom.
Mesto bolo vo vrhačskom svete vzorom. V podstate aj zostalo - odstrašujúcim. Po 23. auguste bolo zopár dní svetovou atletickou metropolu. Potom rebelujúcim a ukrivdeným sídlom. Na olympiáde vyhral disk Robert Fazekas, ktorý sa v meste narodil, potom kladivo Adrián Annus, rodák zo Szegedu, ale obyvateľ "vrhačskej" mekky z klubu Haladás Szombathely. Druhý ročník svetového kladivárskeho finále mal byť uhorským športovým bálom. Lenže oboch vrhačov nachytali pri dopingovom previnení podvodného charakteru.
Z atletického plesania sa napokon stalo zhromaždenie trúchliacich pozostalých. Tak totiž pôsobili domáci diváci. Bolo ich azda o dve tretiny menej ako pri prvom, veľmi vydarenom ročníku.
Prišli i Fazekas, Annus, aj ich tréner Vida. Z úctivej diaľky si ich filmovali všadeprítomní Japonci. Ak zbadali muža s visačkou "presse", hoci sa ich nikto nič nepýtal, odvrátili tvár, vysypali obligátne: No comment, a zdúchli.
Najviac potlesku zožali dievčatká vyplňujúce prestávku gymnastickými kúskami so švihadlami. Domácim kladivárom Katalin Divósovej (skončila štvrtá) a Krisztiánovi Parsovi (bol tretí) zatlieskali asi iba kamaráti, hoci táto dvojica za nič nemôže. Doping je strašná vec, s hriešnikmi sa vezie celé mesto, krajina, šport.
Glanc si zachoval výkonný riaditeľ mítingu Tibor Gécsek, majster Európy v hode kladivom 1998. V meste bol istý čas verejným nepriateľom číslo jeden. On údajne všetko nabonzoval. Demonštrujúci dav, potom, čo Medzinárodný olympijský výbor zobral obom Maďarom zlaté medaily, v húfoch niesli transparenty: Hanba, Tibi.
Gécsek v elegantnom krémovom obleku sa usmieval: "Nič sa nedeje, všetko sa vysvetlilo a upokojilo." Potom sa zamyslel: "Ale predsa. Sami vidíte, dá sa to porovnať s tou vlaňajšou atmosférou? A čo ak nám finále zoberú? Nemám právo sa ku kauze vyjadrovať, naša atletika však strašne trpí."
Gécsek mal pravdu, na štadióne bol pokoj. Ba mŕtvo. Jeho do prípadu vplietli reči - jedna baba povedala. Isté je, že na IAAF prišiel anonymný list, pravdepodobne skutočne z Maďarska. Opísal modernú metódu švindľa, ktorého podstata je stará.
S prepáčením, reč bude chvíľu o pišaní do skúmavky. Viacerí funkcionári aj z bývalého Česko-Slovenska naznačili, že v pionierskych časoch dopingových odberov využívali možnosť vstupu do strážených miestností z moci úradnej a menili vzorky pretekárov za čisté. Maďarská technika spočívala v tom, že sa dalo nafintovať samotným pretekárom, ako vykonáva potrebu, hoci stláčal iba pripevnený miešok nerozoznateľný od tela s cudzou tekutinou.
Smiech cez slzy. Viete si predstaviť, ako musel trpieť Fazekas, ktorý päť hodín filmoval, že sa nemôže vymočiť a hľadal pravý okamih, aby uskutočnil podvodný manéver? Keď sa mu to nepodarilo, tak z miestnosti utiekol. Zrejme by sa mu niečo stalo.
Annusove vzorky pred pretekmi a po nich boli od dvoch rôznych osôb. Kladivár hral hlúpeho Jana, vyhrážal sa, napokon ako celá domáca športová generalita, ale na dodatočný odber na maďarsko-rakúskych hraniciach neprišiel. A to už dôkaz je. Maďarská atletická federácia ho vyzvala, aby zlato odovzdal.
Situácia sa skutočne upokojila, ale obyvateľ Szombathely so skvelým vzťahom ku kráľovnej športov, predvčerom akoby zarezaný, by si od svojich bývalých idolov zaslúžil hlboké ospravedlnenie. Možno už v nedeľu priamo na štadióne.
