Nemecký kancelár potrebuje po výsledkoch volieb v Sársku helmu. Na hlavu mu padá jeden neúspech za druhým. FOTO - REUTERS
Povolebný scenár zo Sárska sa ničím nelíši od tých predchádzajúcich: vládna nemecká sociálna demokracia (SPD) kancelára Gerharda Schrödera prehrala ďalšie voľby. Ôsme v poradí od parlamentných volieb v roku 2002. Líder sárskych socialistov Heiko Mass hovorí o najhoršej porážke za posledných 44 rokov.
Najčastejšie spomínané príčiny prehry sú tri: vládne ekonomické reformy, silný kandidát opozičných kresťanských demokratov (CDU) Peter Müller a Oskar Lafontaine, bývalý predseda sociálnych demokratov a sársky expremiér.
Reformy a Müller
Schröderove reformy už patria ku klasickým dôvodom, prečo sociálna demokracia bojuje s rekordne nízkou popularitou v celej krajine.
Nesúhlas s ekonomickými zmenami je znásobený pondelňajšími masovými demonštráciami proti zmenám na pracovnom trhu, ktoré trvajú už šesť týždňov. Sárske voľby boli odvtedy prvým voličským testom.
Podľa prieskumov verejnej mienky bola spolková politika rozhodujúca len pre 31 percent sárskych voličov. Viac ľudí sa rozhodovalo podľa pôsobenia v regionálnej politike a tam sú podľa nich kompetentnejší kresťanskí demokrati. V Sársku vládnu od roku 1999, keď pri moci po 14 rokoch vystriedali sociálnych demokratov.
Zvlášť silným magnetom bol obľúbený sársky premiér Peter Müller, ktorý rád pije so Sárčanmi pivo a víno a chváli sa pritom celkom slušnými ekonomickými číslami. Müller má silnú pozíciu nielen v Sársku. Neoficiálne je číslom dva kresťanských demokratov a často spomínaným menom pre kandidatúru na kancelára.
Nepríjemný Lafontaine
Tretím a atypickým dôvodom prehry sociálnych demokratov je ich bývalý šéf Oskar Lafontaine. Zhodujú sa na tom nielen jeho nahnevaní súdruhovia, ale aj politológovia. Lafontaine je vyhláseným nepriateľom kancelára Schrödera i jeho politiky a nevynechá jedinú príležitosť na kritiku.
Rovnako sa správal aj počas predvolebnej kampane, hoci mal byť volebným magnetom. V Sársku má silné postavenie a mnoho ľudí volí SPD len kvôli nemu. Tentoraz socialistických voličov odháňal. Okrem kritiky kancelára a reforiem ešte stále rozmýšľa aj o tom, že založí novú ľavicovú stranu, čo zrejme nahnalo zneistených voličov iným stranám. Aj preto sa stále hlasnejšie hovorí o Lafontainovom odchode zo strany.
Zisk pre extrémistov
Nejednotnosť SPD sa podpísala aj pod iný aspekt volieb, ktorý sa nedá prehliadnuť: nečakaný úspech pravicových extrémistov. Ich Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) získala 4 percentá voličov. Do parlamentu sa síce nedostala, ale prekonala zatiaľ najväčší úspech republikánov, ktorí v posledných voľbách dostali 1,3 percenta.
Bude to signál pre ďalšie septembrové voľby. Tie budú už o dva týždne v dvoch východonemeckých spolkových krajinách, ktoré bojujú s vysokou nezamestnanosťou. Nespokojných voličov tu bude viac než dosť. Národní demokrati sa už dohodli s krajne pravicovou Nemeckou ľudovou úniou, že si nebudú konkurovať. Potom majú reálnu šancu na úspech.
Výsledky volieb v Sársku
2004 1999
kresťanskí demokrati (CDU): 47,5 % 45,5 %
sociálni demokrati (SPD): 30,8 % 44,4 %
Zelení: 5,6 % 3,2 %
Liberáli (FDP): 5,2 % 2,6 %
krajní pravičiari (NPD): 4,0 % -
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ
