Na vstup do pamätníka Chatama Sofera čakali včera stovky ľudí. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Všetci muži mohli do hrobky vstúpiť len s pokrývkou na hlave. "Pokrývka hlavy by vám mala vždy pripomínať, že niečo je ešte vždy nad tou vašou hlavou," prezradil sprievodca, ktorému na hlave nechýbala typická židovská kipa alebo jarmulka. Pri vstupe do pamätníka, ktorý je časťou starého židovského cintorína známou ako rabínsky okrsok, je nádoba s vodou. "V judaizme je cintorín miestom oddeleným od materiálneho sveta a preto si Židia pri príchode a odchode umývajú ruky," vysvetlil.
Obrovský záujem Bratislavčanov, ktorí si vystáli dlhý rad, kým sa do hrobky dostali, organizátorov neprekvapil. Postava židovského rabína Chatama Sofera je v Bratislave pomerne známa. "Hovorí sa o ňom veľa v súvislosti s napoleonskými vojnami, s jeho stretnutím s Napoleonom, kde vraj zabránil útoku na Bratislavu, čo, samozrejme, historicky doložené nie je, ale táto povesť medzi ľudom existuje a práve preto chceme tento hrob Bratislavčanom ukázať," povedal sprievodca Juraj Kohlmann.
Jeden z najvýznamnejších rabínov vo svete, vlastným menom Moše Schreiber, sa narodil v roku 1762 vo Frankfurte nad Mohanom. Už v troch rokoch, keď začal chodiť do školy, poznal niekoľko traktátov z Talmudu a vedel vyriešiť zložitejšie rébusy a v štyroch rokoch poznal asi polovicu Talmudu. Do Bratislavy prišiel začiatkom 19. storočia. Bol vynikajúcim učiteľom na rabínskej škole a komentátorom Tóry a Talmudu.
Mauzóleum Chatama Sofera otvorili v roku 2002 pri príležitosti okrúhlych výročí - 240 rokov od narodenia Chatama Sofera, 60 rokov od zničenia starého židovského cintorína v Bratislave a 40 rokov od postavenia električkovej trate nad ním. Hrobka je v priestore najstaršieho bratislavského židovského cintorína, ktorý bol zničený počas druhej svetovej vojny v dôsledku stavby tunela. Zachovalo sa len 26 hrobov rabínskeho okrsku.
(tasr)
