Ste spokojný s remízou?

Pred zápasom by som ju bral a beriem ju aj po zápase. Keby Rusi premenili pokutový kop, bolo by rozhodnuté. Nerozhodný výsledok je spravodlivý.

Prečo ste sa rozhodli pre brankára Čontofalského pred Königom?

König by nesedel na lavičke, ale ráno v deň zápasu prišiel za mnou a povedal mi, že sa necíti. Že si neverí a je na tom psychicky zle. Vážim si jeho úprimnosť a serióznosť. Toleroval som to.

Ako to prijal Čontofalský?

So zdravou výzvou ukázať v Rusku, že je dobrý brankár, čo aj potvrdil a urobil si dobré meno. Naznačil mi veľa. Je to dobrý konkurent a veľký kamarát s Königom, ktorého uznáva ako jednotku.

Dôvod Janočkovej absencie?

Snažil som sa mužstvo naladiť na také mená, ktoré hrali v apríli priateľský zápas v Kyjeve. Ukrajinská a ruská hra je dosť podobná a tí, čo nastúpili, dobre sedeli do koncepcie hry. Som rád, že aj lavička žila, hráčov povzbudzovali a nebolo z ich strany cítiť nejakú urazenosť.

S čím ste vyprevádzali mužstvo na trávnik moskovského Dinama?

Že si treba diváka získať. Že zápas bude v televízii a celé Slovensko sa bude naň pozerať. Ak ich chceme pritiahnuť na štadión, tak musíme zabojovať a v stredu proti Lichtenštajnsku potvrdiť, že to nebola náhoda. Dnes bojovali 92 minút a ukázali, že by bolo dobré, keby sme mali doma viac ako päťtisíc ľudí. Určite by ich to motivovalo ďalej, aby videli, že sa oplatí za fanúšikov ozaj bojovať. Som rád, že niektorí zahrali mimoriadne dobre.

Teda vás príjemne prekvapili?

Cítil som, že k tomuto zápasu budú hráči pristupovať zodpovedne. Zápasy proti Rusom v hokeji či futbale boli vždy pre Slovákov výzvou. Aj keď je to veľká krajina, ktorá má sklony k podceňovaniu.

Hráči ukázali, že majú na to, aby predviedli zodpovedný výkon aj proti favoritovi. Je to len v nich.

Vždy to bolo len v hráčoch. Nie v tréneroch či funkcionároch. Diplomacia musí byť, ale vždy záleží na kvalite hráčov. Ak budú hrať ako dnes, niektorí i trochu lepšie, potom ľudia musia prísť, ak majú úprimný vzťah k futbalu.

Verili ste aj po nepremenenom pokutovom kope Karjaku, že by sme mohli ešte vyrovnať?

Veľmi nie. Skôr som si myslel, že sa to už skončí 1:0. Potom som riskoval, hnal som hráčov dopredu. Buď prehráme, ale dáme vyrovnávajúci gól. Šťastie sa priklonilo ku nám. Spravodlivo. V prvom momente som si myslel, že Vittek stál v ofsajde. Mali sme však šesť šancí, ktoré treba premeniť. Ak by ich mali Rusi u nás, možno by nám dali tri-štyri góly.

Pri Mintálovej a Némethovej ste sa chytali za hlavu.

Mintál to riešil dobre, ale súperov obranca bol pri ňom asi dosť blízko. Némethovi som veril, že ju využije. Aj Rusi mali príležitosti. Ak by sme brali do úvahy napríklad držanie lopty, vyšla by štatistika lepšie pre nás.

Vnímate tento moskovský výkon ako zlomenie akejsi psychologickej bariéry?

Cítim u hráčov túžbu zabojovať, vytvoriť si dobrú partiu. Cítim, že si nezávidia a chcú si navzájom pomáhať. To je pre mňa veľmi pozitívne.