Ingrid Matulová začala tancovať brušný tanec ešte v časoch, keď sa u nás okrem aerobiku veľa o ženskom pohybe nevedelo. "Dostala som sa k nemu cez historický šerm. Raz mi v skupine povedali, aby som niečo zatancovala, tak som si začala vymýšľať a začalo ma to baviť."

Ingrid neštudovala tanec, no jej dlhoročné hobby prerástlo v každodenný záujem a prácu. Dnes sa tancu venuje ako lektorka aj ako tanečnica. "Keď som začínala, prácne som hľadala niekoho, kto by ma vedel usmerniť. Podľa videokaziet som pátrala po tanečniciach, ktoré sa mi páčili," spomína.

Prvá cesta, ešte počas štúdia na chemicko-technologickej fakulte, viedla do Viedne, kde bolo dobrých tanečníc už vtedy dosť.

"Brušný tanec je rozšírený po celej Európe aj v Amerike," hovorí tanečnica, ktorá prebrázdila desiatky zahraničných festivalov. "Ten európsky orientálny sa však od arabského v mnohom líši."

Aby tanečnica našla súvislosti, musí počúvať arabskú hudbu, ktorá má rôzne štýly a podoby, folklórne i moderné. Tam sa otvára veľmi široký priestor pre nové pohyby. "Zo všetkého si potom robím mix, je to môj spôsob, ako tento bohatý tanec uchopiť," hovorí.

V Arábii je Ingrid prijateľná farbou svojich vlasov - je prirodzená černovláska, no atypická je postavou - je príliš vysoká a chudá. "Arabi mi hovoria - veľmi dobre tancuješ, ale mohla by si dve-tri kilá pribrať. Nemám však potrebu presadzovať sa u nich ako tanečnica."

Rokmi odhalila nielen tradičnú hodnotu orientálneho tanca, ale aj jeho kabaretný či zdravotný účel. "Tancovala som v rôznych podnikoch, v menších spoločnostiach aj na veľkom pódiu, no nikdy som tanec nebrala ako veľkú erotiku. Skôr sa uberám duchovnejšou cestou."

Brušný tanec nebol pôvodne sprevádzaný hudbou, tanečnice používali len malé činelky navlečené na prstoch. Ingrid okrem toho rada tancuje aj s paličkami alebo populárnymi šatkami, dokonca aj so svietnikom na hlave. "Čo sa týka kostýmov, podliehajú móde ako čokoľvek iné. V Egypte sa teraz tancuje v celých hladkých šatách, brucho musí byť zakryté minimálne sieťkou. Dôležitým sa stal pohyb tela, nie strapce a volániky, zvončeky či flitre, ktoré ho znásobujú." Podstatou brušného tanca je odizolovať od seba jednotlivé časti tela. Základný postoj je daný - je to, ako keď zavesíte na klinec marionetu. Teda mierne pokrčené kolená, vysunutá panva, vystretý chrbát, uvoľnené brucho. Na začiatku sa mnohé ženy smejú - takto mám stáť? A potom zistia, že vtedy môžu začať pohybovať panvou, krúžiť bruchom a hrudníkom, robiť takzvané osmičky alebo typické trasenie, pohybovať rukami. "Najťažšie je pre ženy uvoľniť hrudník," hovorí Ingrid Matulová. "Niektoré to majú v sebe, iným trvá dlhšie, kým sa to naučia. Brušný tanec však ženy rešpektuje. Dôležité je, aby mali rady svoje telo také, aké je."