Baktérie a vírusy žijú spolu s nami v životnom prostredí. Majú svoj kolobeh a určitú rovnováhu, ktorá sa môže narušiť zásahmi do prírody, čím sa mení tento priaznivý vzťah. Človek žije s vírusmi a baktériami celý život, ony si medzi sebou konkurujú a stimulujú imunitný systém k správnej a primeranej funkcii. Proti určitým nežiaducim druhom vírusov a baktérií sa tvoria protilátky, ktoré ak sú vytvorené v dostatočnom množstve, chránia organizmus pred rôznymi chorobami.
Zdravé dieťa zdravej matky je bezprostredne po narodení sterilné. Dýchací systém, zažívací trakt a koža sa postupne osídľujú baktériami, ktoré sa nachádzajú v prostredí, kde sa dieťa narodí. Preto po narodení sa dieťa položí do náručia matky, ktorá si ho hladká, pobozká, rovnako k dieťaťu pristupuje aj otec. Dôležitá a potrebná je výživa materským mliekom. Cieľom je, aby sa dôležité orgány osídlili priaznivými baktériami a z prostredia, kde bude dieťa žiť. Imunitný systém sa po narodení ďalej vyvíja a pracuje tak intenzívne, aké požiadavky sú naň kladené.
Ak dieťa žije vo veľmi sterilnom a prechemizovanom prostredí, jeho imunitný systém nedostáva popud na intenzívnu a primeranú prácu, vznikajú častejšie rôzne civilizačné ochorenia (alergie a pod.). Spomínam si na príklad z prírody, ktorý nám prednášali na lekárskej fakulte. Šesť zdravých šteniatok z jedného vrhu rozdelili na dve skupiny. Troch psíkov chovali výdatnou stravou a vo veľmi čistom až sterilnom prostredí. Ďalších troch ponechali v prirodzenom prostredí. Po šiestich mesiacoch porovnali ich váhu, vývoj a vitalitu. Prirodzene žijúce šteniatka mali primeranú váhu, boli vitálne a zdravé. Ich veľmi "opatrovaní" súrodenci nedosahovali tieto parametre a postupne uhynuli.
Deti vychovávané v takmer sterilnom a prechemizovanom prostredí, izolované od primeraného kolektívu, sú po nástupe do kolektívneho zariadenia častejšie choré. V kolektíve musí imunitný systém a celý organizmus pracovať proti väčšiemu počtu baktérií a vírusov, ako v úzkom rodinnom prostredí. Ak to dovtedy imunitný systém nemusel robiť, je potrebná určitá doba, kým sa do svojej funkcie plne zapojí. Niekedy je potrebná pomoc zo strany lekára. Používanie antibiotík pri liečbe rôznych infektov musí odborne zvážiť každý lekár, najmä však detský lekár. V ambulancii lekára je 75 percent pacientov s akútnymi ochoreniami horných, menej dolných ciest dýchacích. Tieto ochorenia sú až takmer v 90 percentách vyvolané rôznymi typmi vírusov, a nie je potrebná liečba antibiotikami. Antibiotiká pridáva lekár až vtedy, ak sa takéto akútne ochorenie komplikuje pridaním bakteriálnej infekcie.
Zdravé dieťa bez chronických a systémových chorôb zdolá často aj ľahšie bakteriálne infekty bez antibiotík. Neprimerané a nesprávne indikovanie antibiotík je škodlivé. Nie je možné čitateľke odpovedať úplne konkrétne, či u spomínaného dieťaťa bola nutná liečba antibiotikami, keďže nie je známy objektívny zdravotný nález. Odpovedám teda vo všeobecnej rovine. Priemerné užívanie antibiotík päť a viackrát počas roka je u dieťaťa už na zváženie.
