Pôvodne bolo na území dnešného Turecka 22 regiónov, v ktorých sa ručne viazali koberce. Každá oblasť mala vlastné vzory, používala iné farby. Dnes sa koberce viažu len v siedmich regiónoch. K najznámejším patrí Milas, ktorý leží na juhozápade Turecka. Milaské koberce sú u Európanov veľmi obľúbené najmä pre jemné pastelové farby a klasické vzory.
K najvzácnejším a aj najznámejším patria hodvábne hereke, ktoré zdobili sultánske paláce. Tieto koberce majú bohaté kvetinové vzory, výrazné farby a patria k zberateľským pokladom. Za niektoré by ste zaplatili až desaťtisíc eur.
Cena kobercov sa odvíja od materiálu a počtu uzlíkov na centimetri štvorcovom. Za vlnený koberec s rozmermi 3 x 4 metre zaplatíte v ateliéri okolo 600 - 700 eur. Pritom na jednom štvorcovom metri je okolo 160-tisíc uzlíkov a dva štvorcové metre koberca uviaže šikovná žena za tri mesiace. Hodvábny koberec s rozmermi 60 x 70 centimetrov vyjde asi na tri- až štyritisíc eur. Na štvorcovom metri tu je však až 600-tisíc uzlíkov a práca na ňom trvá rok aj viac. Dôvodom je aj to, že koberec musí byť dielom len jednej ženy. Ťah hrebeňom, ktorým zaráža uzlíky, musí byť rovnomerný.
Keďže islam zakazoval v umení zobrazovať ľudské postavy, ženy do kobercov voviazali rôzne motívy a symboly. Z kobercov sa dá dokonca čítať a presne určiť, kto ho vyrobil. Ak sú napríklad strapce zapletené do vrkôčikov, určite ho viazala slobodná dievčina. K najdrahším patria koberce, ktoré viazali dvanásť- až trinásťročné dievčatá, pretože majú ešte tenké prstíky, a o to jemnejšiu prácu odvedú.
Koberce z ovčej vlny
Anatólske koberce sa najčastejšie tkajú z ovčej vlny. Podklady môžu byť dva - buď z čistej vlny, alebo z bavlny.
Vlna z oviec sa najprv operie, učeše a potom sa z nej urobia vlákna. Vlna sa farbí ručne a prírodnými farbivami. Napríklad jemné odtiene béžovej až hnedej sa dosahujú tabakovými listami, modrá indigom, červená mšicou krvavou. Na farbenie sa používajú aj cibuľové a zemiakové šupy, imelo či rôzne byliny a lupene kvetov. Čím sú vlnené koberce staršie, tým sú nielen vzácnejšie, ale aj krajšie. Ak im totiž dostatočne často doprajeme slnka, farby oxidujú a sú jasnejšie a pestrejšie. Aj preto sú vo väčšine miest a dedín balkóny či priedomia obsypané kobercami.
Čistenie vlnených kobercov je jednoduché. Ovčia vlna obsahuje lanolín, ktorý má samočistiacu funkciu. Malé ušpinenie vytiahne slnko. Na veľké škvrny, napríklad od blata, sadzí, uhlia, sa používa klasické mydlo alebo detský šampón. Domáci nás presviedčali, že ani červené víno nie je problém - stačí ho preliať bielym, nechať odstáť a potom umyť šampónom.
Hodvábne koberce
Nádhera hodvábnych kobercov sa opisuje ťažko. Problém majú aj fotografi, pretože poriadne nafotiť lesklý koberček, aby bolo vidno aj farebnosť, aj lesk, sa nedá. Hodváb sa vyrába z kukiel - kokónov priadky morušovej. Kokóny aj s larvami sa naložia do suda s tekutinou, v ktorej ich varia. Larva pritom zahynie a miestni muži ju v minulosti používali ako proteínovú bombu. Vraj nielen olivám vďačia za svoju potenciu.
Ešte v kadi sa kokóny premiešajú metličkou, na ktorú sa vlákna zachytia, a môže sa začať s vyťahovaním nite. Z jedného kokónu sa bežne dostane až dvojkilometrová niť, ale rekord je 4,3 kilometra. Hodvábne nite sa farbia len chemicky, ale čistia sa rovnako ako vlnené.
Pri hodvábnych kobercoch sa vám môže stať, že naletíte podvodníkovi. Namiesto hodvábu totiž môžu použiť srsť z krku ovce, kde je najjemnejšia. Je lesklá a jemná a koberce z nej uviazané vyzerajú ako z hodvábu. Sú síce tiež vzácne, ale cena je rozhodne nižšia. (jač)
