Neviem presne, z koľkých hráčov sa skladá hokejový tím, neviem ani to, na koľko častí je rozdelený hokejový zápas. Ba dokonca sa musím priznať, že v živote som v ruke nedržal hokejku. Moji kamaráti z Tokia sú na tom podobne. Hokej u nás jednoducho nie je veľmi populárny šport, aj keď na ostrove Hokkaido je to asi trochu inak. A teraz si predstavte, že by hokejové mužstvo takejto krajiny zvíťazilo dvakrát nad Slovenskom na olympiáde či na svetovom šampionáte. Bol by to obrovský šok, nie? Určite, viem si to predstaviť, pretože čosi podobné zažili Japonci teraz na aténskej olympiáde v baseballovom zápase. Japonský tím zložený z najlepších profesionálnych hráčov prehral dvakrát s Austráliou a tento šokujúci výsledok mu nakoniec namiesto zlata priniesol bronz. Keď som žil v Austrálii, nevidel som tam nikoho hrať baseball, a keď som to skúšal s mojím tamojším kamarátom, jeho spôsob hádzania bol úplne kriketový.
Za tri najlepšie baseballové tímy na svete sa považovali USA, Kuba a Japonsko. Američania však v kvalifikácii na olympiádu neuspeli, pretože nevybrali najlepších hráčov. Očakávali sme vo finále zápas s Kubou, ale v semifinále sme prehrali s Austráliou, takže do finále sme sa neprebojovali. Zlatá skončila Kuba, strieborná Austrália a bronzové Japonsko. Pretože v Európe je baseball menšinový šport, správu o japonskej prehre ste iste prehliadli, pre Japonsko je to však obrovská senzácia, správa, ktorá je pravdepodobne predzvesťou konca jednej významnej kultúry.
Japonský profesionálny baseball má sedemdesiatročnú históriu. Hovorilo sa, že hneď po sumo je to ďalší japonský národný šport, hoci pôvodne pochádza z USA. Keď som bol malý, hrávali sme baseball po škole každý deň. V parku, na ulici, všade bolo plno chlapcov v baseballových šiltovkách, s veľkou rukavicou a s loptičkou. Každý chlapec sníval o profesionálnej dráhe. V každú slnečnú nedeľu brali otcovia synov von, a už loptička lietala. Bol to typický spôsob trávenia voľného času otcov so synmi. Baseballová rukavica bývala v tom čase najúžasnejším narodeninovým darčekom. Baseball sa v Japonsku udomácnil natoľko, že sa stal významnou časťou našej kultúry.
V roku 1993 sa však začala hrať v Japonsku J-liga - Japonská profesionálna futbalová liga - a chlapcom kvôli celosvetovému rozšíreniu učaroval futbal. Profesionálny baseball sa hral vždy viac v domácom prostredí, a zrazu bol staromódny.
Dnes už sotva vidíte na ulici chlapca s veľkou rukavicou. Baseball stratil fanúšikov, ale hráčom treba stále vyplácať obrovské platy a mnohé tímy zápasia s finančnými problémami. Noviny prinášajú správy, že z dvanástich tímov v lige sa na budúci rok objaví možno už iba desať. V čase takejto krízy sa japonský baseballový tím dostal do Atén. Bola to šanca vrátiť japonským chlapcom stratený sen. Žiaľ, nepodarilo sa. Jedna z najsilnejších kultúr v Japonsku zrejme zaniká.
Autor: MASAHIKO
