Z predstavenia Rosenkavaliera na salzburskom festivale.
FOTO - SALZBURGER FESTSPIELE
V čase, keď sú za slovenskými divadlami počas prázdninových mesiacov zatvorené brány a naplno sa točí kolotoč folklórnych a rockových festivalov, milovníci vážnejších múz v Rakúsku, Nemecku, Taliansku (ale aj v Čechách či Maďarsku) zažívajú umelecké hodovanie. Medzi najrenomovanejšie pochúťky tohto druhu nesporne patrí Salzburger Festspiele. Od roku 1920, keď festival z iniciatívy režiséra Maxa Reinhardta, skladateľa Richarda Straussa a dramatika Huga von Hofmannstahla vznikol, sa čas jeho trvania predĺžil z necelého týždňa na súčasných šesť.
Stoosemdesiatosem podujatí tohtoročného festivalu navštívilo takmer 240-tisíc divákov, 94-percentná návštevnosť, keď cena vstupenky na opernú inscenáciu stojí 300 eur, znie ako hudba z iného sveta.
Richard Strauss a Hugo von Hofmannstahl majú ako otcovia-zakladatelia na Salzburger Festspiele domovské právo. Inscenácia ich Rosenkavaliera (réžia Robert Carsen, výprava Peter Pabst) rozprúdila názorovú diskusiu pre a proti. Opera s puncom dekadentnosti však istú mieru kontroverznosti znesie či dokonca vyžaduje. Konzervatívnych divákov zarazila záplava erotiky, chvíľami až pornografickosti tretieho dejstva, presunutého do ‚bordelu'. Vyznávači čistej scénografie, rozohraných vzťahov a pointovaných mizanscén tvorcom vyčítali scénickú opulentnosť a zároveň málo režijného výkladu.
Jednoznačnejší ohlas zaznamenala inscenácia opery ďalšieho kľúčového autora festivalu, najslávnejšieho salzburského rodáka, Wolfganga Amadea Mozarta, Cosi fan tutte. Manželia Ursel a Karl-Ernst Herrmannovci postavili režijno-scénickú koncepciu geniálneho diela, polemizujúceho o vernosti a cnosti žien (no medzi riadkami i mužov), na pôdoryse labyrintu vzťahov, situácií, duševných stavov. Ich inscenácia je učebnicovým príkladom čistého, štýlového operného divadla.
Málo scény, veľa svetelnej réžie, priliehavé herectvo a poctivo prečítaná hudobná partitúra. Tá naplno vyznela aj vďaka úžasnému hudobnému naštudovaniu tridsaťročného dirigenta Philippe Jordana, v muzikantsky vycizelovanom podaní Viedenských filharmonikov. Pre mladých predstaviteľov titulných partov bude salzburský úspech nesporne znamenať odraz do prvej speváckej ligy. Farebne nádherný, technicky skvele postavený hlas a interpretačná inteligencia dávajú tušiť skvelú kariéru gruzínskej sopranistky Tamar Ivery (Fiordiligi). U litovskej mezzosopranistky Eliny Garanča je popri speváckych kvalitách bonusom navyše atraktívny javiskový vzhľad.
Salzburg otvoril dvere do sveta Lucii Poppovej a Edite Gruberovej, vlani v Hoffmannových poviedkach zasvietila Ľubica Vargicová. Opera má na Slovensku slušné spevácke zázemie. Zatiaľ však platí známe: nikto nie je doma prorokom.
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ Autorka je teatrologička
