Sonina dcéra išla vo štvrtok prvýkrát do školy. Hoci má dvoch veľkých bratov, ktorí školskú dochádzku považujú za nevyhnutné zlo, do školy sa veľmi tešila.
Prvý školský deň bol však pre dievčatko, ale aj pre Soňu, doslova šokom.
Na nádvorí školy dcérka úplne skamenela od strachu, neodpovedala na otázky, držala sa mamy tak silno, že jej musela pršteky násilím pootvárať, aby mohla ísť do triedy s ostatnými deťmi. Rozplakala sa ešte niekoľkokrát a keď mali rodičia opustiť na polhodinku triedu, nechcela Soňu vôbec pustiť.
Učiteľka dovolila Soni zostať v triede. Sedela tam ako jediná mama a cítila sa hrozne, akoby zlyhala, lebo takmer všetky deti boli veselé a bezprostredné, hlásili sa, recitovali bez vyzvania. Sonin manžel tvrdí, že je to jej mäkkou výchovou. Soňa pripúšťa, že je naozaj mäkká a že od malička trpí sociálnou fóbiou - keď nemusí, medzi ľudí nejde. Myslí si, že dcérka možno podvedome cíti aj jej obavy, hoci na druhý deň sa zdalo, že je už v pohode.
Ako ste prežívali prvé dni v škole vy s vaším prváčikom? Máte podobnú skúsenosť ako Soňa, alebo sa vám za šesť rokov podarilo vychovať z vášho syna či dcérky sebavedomé dieťa? Akými výchovnými metódami ste to dosiahli? Ako motivujete vaše dieťa, aby chodilo do školy rado?
Niektoré vaše príspevky uverejníme v sobotu 11. septembra v prílohe VÍKEND. Môžete nám ich posielať aj na e-mailovú adresu: vikend@sme.sk
