Kým vláda viac verí trhu a súťaži, Slobodné fórum preferuje istotu a priamy vplyv štátu. FOTO - ARCHÍV SME a TASR
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac pokladá "minimálne za nemorálne", že väčšinu z toho, čo obsahujú jeho reformné zákony, prebralo Slobodné fórum. Predsedníčka fóra Zuzana Martináková sa bráni: "Prebrali sme len tie časti, v ktorých sa s vládou stotožňujeme. Tam, kde sa s vládnou rozchádzame, prichádzame s vlastnou alternatívou," povedala.
Ak by sa miera zhody Slobodného fóra s vládnou predstavou merala v percentách, išlo by určite o viac ako 50 percent. Napríklad, úplná zhoda panuje v otázke percentuálneho stanovenia sadzby poistného, ako aj minimálneho vymeriavacieho základu na 12-násobok minimálnej mzdy a maximálneho na 36-násobok priemernej mzdy. Fakt však zostáva, že rozpory sú práve v podstate. Kým vládna predstava stavila viac na trh a na súťaž, Slobodné fórum väčšmi na istotu a na štát. Hlavné odlišnosti sa pokúsime opísať v nasledujúcich článkoch.
Zvykne sa hovoriť, že vo svete existujú dva zdravotnícke systémy - zlé a ešte horšie. Tento rébus bude za pár dní riešiť v druhom čítaní reformných vládnych návrhov slovenský parlament. Ešteže si má z čoho vybrať a čím sa inšpirovať- zhruba troma stovkami pripomienok k nim, alternatívou Slobodného fóra a v prípade zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach aj konkurenčným návrhom Smeru.
Minimálna a verejná sieť
Jeden zo zásadných rozdielov medzi predstavami ministerstva zdravotníctva a Slobodného fóra panuje v otázke takzvanej verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Obe strany sa zhodujú, že minimálna sieť je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na príslušnom území v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila "efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť".
Obe strany sa zhodujú aj v tom, že to, koľko bude v nejakom regióne (obvode) napríklad praktických lekárov alebo stomatológov, teda aký komfort budú mať v oblasti zdravotnej starostlivosti občania, je vecou štátnej zdravotnej politiky. Minimálnu sieť preto ustanoví ministerstvo zdravotníctva.
Čo navrhuje Slobodné fórum
Minimálna sieť
Konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti má do minimálnej siete zaraďovať novovytvorený Úrad pre správu na základe odporúčania výberovej komisie. V nej majú mať okrem zástupcov úradu zastúpenie aj predstavitelia poisťovní, stavovských organizácií a záujmových združení poistencov. Komisia na základe výsledkov výberového konania utvorí poradie poskytovateľov podľa toho, ako úspešne splnili kritériá - technické a personálne vybavenie, výkonové parametre a pod. Ak úrad konkrétneho poskytovateľa zaradí do minimálnej siete, zdravotné poisťovne budú s ním povinné uzavrieť zmluvu.
Tí poskytovatelia, ktorí budú v minimálnej sieti, však nebudú mať okrem platieb za niektoré zdravotnícke služby (napr. 20 korún za vypísanie receptu) oprávnenie "poskytovať zdravotnú starostlivosť za celú alebo čiastočnú úhradu" od poistencov.
Verejná sieť
Ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí budú mať uzavretú zmluvu aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou, budú súčasťou verejnej siete. Na rozdiel od poskytovateľov v minimálnej sieti však majú mať pri uhrádzaní výkonov nárok len na 80 percent z prostriedkov verejného poistenia, ich konkurenti v minimálnej sieti 100 percent. Aj s poskytovateľmi, ktorí majú záujem o účasť vo verejnej sieti, musia zdravotné poisťovne povinne uzavrieť zmluvy.
Dosahy a riziká návrhu Slobodného fóra
* Zakonzervuje sa súčasná štruktúra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
* Z hľadiska úhrad zo zdravotného poistenia sa utvoria dve kategórie poskytovateľov: tí, čo budú fungovať v minimálnej verejnej sieti, a tí, čo budú fungovať vo verejnej sieti. Poskytovatelia vo verejnej sieti môžu namietať nerovnosť podmienok, diskrimináciu.
* Keďže minimálna sieť bude z pohľadu pacientov lacnejšia, bude o jej služby zrejme aj väčší záujem. Naopak, z pohľadu poisťovní bude drahšia ako verejná sieť. Vzniká riziko konfliktu medzi záujmami poisťovní a poistencov.
* Atraktívnosť minimálnej siete oproti verejnej sieti a komisionálny výber poskytovateľov zvyšuje riziko korupcie.
Čo navrhuje ministerstvo zdravotníctva
Minimálna sieť
Ak štát zadefinuje z hľadiska kvantitatívnych parametrov verejnú minimálnu sieť, konkrétnych lekárov a zariadenia, ktorí budú v nej pôsobiť, majú vybrať zdravotné poisťovne, nie komisia. Obsahový rámec výberových kritérií - technické zabezpečenie, výkonové indexy - je rovnaký ako v návrhu Slobodného fóra, ktoré ho od ministerstva prevzalo. Po tom, čo poisťovne zostavia rebríček poskytovateľov podľa úspešnosti splnenia kritérií, aj ony budú povinné s víťaznými uchádzačmi uzavrieť zmluvy. Tieto zmluvy budú obojstranne vypovedateľné. Napríklad, ak bude mať poisťovňa možnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za nižšiu cenu. Alebo, naopak, ak bude mať poskytovateľ možnosť uzatvoriť zmluvu s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu.
Verejná sieť
Zdravotné poisťovne nebudú povinné uzavrieť zmluvy s poskytovateľmi mimo minimálnej siete.
Dosahy a riziká návrhu vlády
* Tam, kde existuje konkurencia, skutočný počet poskytovateľov v minimálnej sieti môže byť v realite vyšší oproti "predpísanej" minimálnej sieti, lebo poisťovne budú uskutočňovať výber poskytovateľov nezávisle.
* Keďže zdravotné poisťovne môžu podľa návrhu poskytovať zdravotnú starostlivosť, hrozí, že pri zaraďovaní poskytovateľov do minimálnej siete budú preferovať "svoje" zariadenia, čím sa naruší konkurenčné prostredie a zoslabí tlak na racionálnu štruktúru poskytovateľov vo verejnej sieti. Krátkodobo poisťovne môžu peniaze verejného zdravotného poistenia cez vlastné zdravotnícke zariadenia premieňať na "neprimerané" zisky prostredníctvom vyšších cien za zdravotnícke výkony.
Spoločné riziká oboch návrhov
* Minimálnu sieť z hľadiska "kvantity", a teda rovnováhu medzi ekonomickou efektívnosťou zdravotníckej siete a jej dostupnosťou pre občanov, ustanoví štát, nie trh. Systém tým bude otvorený pre tlaky lobistov. Týmto sa však činí zadosť ústave, ale aj politickej realite.