Minulý rok prišla na svet prvá slovenská odpoveď na aktuálny európsky nu jazz, teda spojenie živého, často improvizovaného hrania s elektronickou matériou. Umelecky ambiciózne trio Barflies založili basgitarista Oskar Rózsa, trubkár Ľubor Priehradník (obaja aj klávesisti) a bubeník Róbert Rist. Medzitým Rist zo skupiny odišiel, ako vraj Rózsovi oznámil esemeskou, z osobných dôvodov. Skupina asi trištvrte roka stála. Činnosť príležitostne obnovila s bubeníkom Martinom Valihorom, ktorý z New Yorku, kde momentálne býva, občas zavíta aj na Slovensko. V máji si jej členovia zahrali viedenský koncert s hosťujúcim klávesistom Mikulášom Škutom a v stredu sme trio mohli počuť aj v Bratislave.
Od začiatku vystúpenia bolo jasné, že Barflies je seriózny projekt, plný náročných miest, často meditatívneho charakteru so subtílnou komunikáciou trojice hudobníkov. Podklady, teda loopy (slučky) púšťali zo samplera a do toho odvíjali pletivo nástrojových liniek, ktoré zdobili sólistickými výkonmi. Priehradník hrá väčšinou introvertne a meditatívne, Rózsa sa netají svojím temperamentom. Toto všetko melodickými bicími dopĺňa Valihora. Poväčšine nešlo o skladby s klasickou výstavbou, skôr o plochy či pocity, pretavené do hudby. Počuli sme veľa pekných improvizácií, ale menej výrazných tém alebo nacvičených pasáží, ktoré by poslucháčov trochu uvoľnili a "namotali".
To už je osud improvizovanej hudby, ktorá sa odvíja od momentálnej situácie, dispozície a výmeny energií. Samozrejme, o hráčskych dispozíciách zúčastnených niet pochybnosti, všetci traja sú vnímaví hráči minimálne európskej úrovne a v Bratislave sa sotva nájde lepšia hudba. Navyše, takéto aktuálne trendy sú u nás stále raritné.
Barflies si pýtajú plnú pozornosť a sústredenie, takže kaviareň/reštaurácia sa zmenila na koncertnú sálu. Ľudia sedeli ako vo filharmónii a sledovali troch sústredených umelcov, akurát Valihora prežíval hru na bicích svojimi charakteristickými spontánnymi pohybmi. Klubové prostredie však evokuje zábavu a rozptýlenie. Nevravím, že by mali Barflies robiť show, ale možno by to vyriešil nejaký príjemný konferans alebo iný odľahčujúci pokus o konektivitu s publikom, aby obojstranná energia začala prúdiť intenzívnejšie.
To sa darilo pri spontánnejších skladbách, založených na výraznejšej motorike a priamočiarejších postupoch.
Hudbu veľmi pekne dokresľovala zadná projekcia abstraktných animácií. Aj keď v Hlave XXII stále nie je doriešené osvetlenie pódia, v tomto prípade to vďaka pohyblivým obrázkom neprekážalo.
Barflies prestala byť uzavretá formácia, ktorá spolu žije a sústredene nacvičuje nové veci. Bolo by fajn, keby v budúcnosti nebola ich hudba iba jam session s elektronickými podkladmi. Ďalší vývoj by mohol byť mimoriadne zaujímavý.
Barflies * Klub Hlava XXII * Bratislava * 1. 9. 2004
