"Na priebehu i výsledku nášho úvodného zápasu Svetového pohára s Kanadou (1:5) sa nemohol neodraziť výnimočný zhluk nepriaznivých udalostí vo vývoji slovenskej nominácie. K zraneným útočným hviezdam pribudol ešte aj Zedník, to je priveľa. Hlavný poznatok je zrejmý - na tomto turnaji sa ťažko presadíme s ortodoxným európskym štýlom, nemôžeme toľko držať puk a hrať si svoj ľúbivý hokej. Trochu ma prekvapilo, že hráči, ktorí sú na zámorské klziská zvyknutí, sa nevyvarovali individuálnych chýb, straty puku. Kanaďania boli jasne lepší, aktívnejší v hre telom v útoku i obrane. V ich obrannom pásme nedovoľovali našim hráčom vymieňať si puky po rohoch s finálnou prihrávkou medzi kruhy, ako majú vo zvyku. V útoku Kanaďania ťažili z hraničného dôrazu pri mantineloch. Po nastreľovaní pukov potom kombinovali protismernou rotáciou dvoch-troch hráčov a pomerne hravo sa dostávali do prečíslenia. A to ešte brankár Rasťo Staňa podal fantastický výkon, i keď si možno vybral nepísaný nárok na jeden-dva góly. Horšie bolo, že obrancovia mu nepomohli. Rasťo inkasoval dva-tri góly prakticky do prázdnej bránky. Okrem toho sa však blysol niekoľkými fantastickými zákrokmi. Škoda, že on ani Jano Lašák stabilne nechytávajú v NHL, čo by sa určite odzrkadlilo na ich sebavedomí i na patričnom rešpekte súperov.
Celkove naša hra vyznela pasívnejšie, občasné záblesky Gáboríka, Hossu, Šatana, Stumpela nestačili. Kanaďania ťažili z obrovskej hernej skúsenosti. Ako sa vraví - okrem siedmich kapitánov majú samé hviezdy. Páčil sa mi Heatley, hráči rôznych generácií sa výborne dopĺňali. Napriek nepríjemne jasnej prehre nie je nič stratené. Nebolo by však správne utešovať sa hracím systémom, že o nič nejde. Ide napríklad o to, aby sa mužstvo dostalo do víťazného laufu pred strategickým štvrťfinále.
V ďalších zápasoch musia hrať naši určite jednoduchšie, priamočiarejšie a dôraznejšie." (ju)
