Niektorí rodičia ešte pred začatím školy zvyknú deti "strašiť" slovami: "Veď počkaj, v škole ťa dajú do laty! Tam uvidíš, čo to znamená poslúchať!", prípadne: "Už sa ti zase začne škola, hneď sa upokojíš!"
Psychológovia však upozorňujú, že tento prístup určite nepridá na obľúbenosti školy medzi deťmi. "V deťoch totiž dopredu vytvárame dojem, že škola je niečo nepríjemné, že je miestom, kde musia poslúchať, sedieť v laviciach a bez slova pracovať," hovorí psychologička Jana Slovinská a upozorňuje, že podobnými slovami v deťoch systematicky budujeme odpor k škole, hoci možno práve tá ich je príjemným miestom.
Nepreťažovať ich učením a domácimi úlohami
Ďalšou vecou, ktorej by sme sa mali vystríhať, je preťažovať deti učením a domácimi úlohami. "V ranom veku by sme mali deťom s úlohami pomáhať, ale zároveň ich viesť k tomu, aby sa neskôr snažili úlohy robiť samostatne - vytvoriť im na to návyky," hovorí školská psychologička Mária Šimčáková-Tóthová.
Deti v prvých ročníkoch základných škôl by sa podľa nej mali venovať úlohám a učeniu asi tak polhodinu denne, v neskoršom veku asi hodinu. "Je to však individuálne, niektoré deti potrebujú na osvojenie tých istých vedomostí viac času," hovorí. "Určite by sme ich však nemali úlohami a učením preťažovať."
Netrestať ich za zlé známky, či ich známkami nevydierať
Niektorí rodičia robia zase tú chybu, že deti za známky trestajú, alebo ich nimi vydierajú. "Ak dostaneš z matematiky dvojku, dám ti sto korún," počuť z ich úst. Prípadne: "Ak sa ti nepodarí opraviť si tú chémiu na trojku, zimnú lyžovačku si vyhoď z hlavy!"
Deti by sa známkami nemali vydierať, ani za ne neustále trestať.
Psychológovia upozorňujú na niekoľko faktorov: po prvé, nie je známka ako známka, po druhé, niekedy môže dieťa dostať zlú známku aj nezaslúžene, no a po tretie: každé dieťa je iné, a to, čo sa niektoré naučí za polhodinu, iné si musí krvopotne vydrieť za dve až tri hodiny.
"Rodičia by si tiež mali uvedomiť, že známka nie je jediným meradlom úspechu dieťaťa. Aj dieťa, ktoré sa v škole slabšie učí, môže byť úspešné," upozorňuje psychologička Jolana Kusá.
Neporovnávať ich so staršími súrodencami či kamarátmi
Deti by sme tiež nemali porovnávať so staršími súrodencami či kamarátmi. Podľa skúseností psychológov sa tejto chyby často dopúšťajú aj učitelia, ktorí zvyknú hovoriť: "Tvoj brat/sestra nemal/a v škole také problémy ako ty, posnaž sa trochu!"
Deti by sa v zásade nemali porovnávať, pretože každé je dobré v niečom inom. Porovnávaním dieťa upozorňujeme na to, čo mu nejde, čím v ňom utvrdzujeme pocity menejcennosti v porovnaní so starším súrodencom či kamarátom. Výsledkom môže byť až nenávisť k nemu.
Venovať pozornosť ich problémom
Niekedy sa dieťa do školy neteší aj preto, že v nej niečo nepríjemné zažilo. Vtedy by sme nemali jeho problémy zľahčovať (najčastejšie bývajú slová: "Ja mať tvoje problémy!"), ale porozprávať sa s ním o nich, opýtať sa ho, prečo sa do školy neteší a čo by mu mohlo pomôcť.
Vhodný je rozhovor s učiteľom, nie však vyčítavý, typu: "Môj syn sa mi sťažoval, že... a vy ste nič neurobili!"
Začať treba najprv informáciou o probléme a pokúsiť sa nájsť s učiteľom vhodné riešenie, ako ho napraviť.
Netrvať na perfekcionizme
"Rodičia často chcú od dieťaťa, aby bolo najlepšie vo všetkom, a vtedy vznikajú najväčšie problémy," hovorí školská psychologička Gabriela Herényiová. Podľa nej treba nechať deťom detstvo a nepreťažovať ich učením, aby 'boli najlepšie'. "Učenie by nemalo byť kvantitatívne dlhé, ale kvalitné. Dieťa treba radšej naučiť, ako sa správne učiť, a nie ho nútiť sedieť niekoľko hodín nad knihami," hovorí.
(sr)
