Blíži sa koniec prázdnin. Niektoré deti sa do školy tešia, pretože znovu stretnú kamarátov. Iné z nej majú obavy, zvlášť, ak si pomyslia na neobľúbeného učiteľa, ktorý doslova hľadá, na čom by ich zhodil.
Prváci majú zmiešané pocity, pretože nevedia, do čoho idú. O škole vedia len sprostredkovane od starších kamarátov, súrodencov alebo rodičov. Zväčša sa však tešia, pretože každý sa im snaží školu vychváliť.
Podľa psychologičky Gabriely Herényiovej práve prvákom treba 2. septembra venovať zvláštnu pozornosť. "Asi najťažšie je odlúčenie dieťaťa od rodiny, príchod do nového prostredia a prijatie nových kamarátov. Dieťaťu preto treba vysvetliť, že bude chvíľu bez maminky, pretože už je veľké, že sa zoznámi s pani učiteľkou a s novými kamarátmi," hovorí. Rodičia by sa podľa nej mali snažiť neprejavovať nervozitu. "Chápem, že sú vzrušení, nervózni a plní očakávania. Chcú vedieť, aká bude nová učiteľka, akí budú spolužiaci, ako bude reagovať ich dieťa. Ich nervozita sa však rýchlo môže preniesť aj na dieťa."
Rodič by mal tiež sledovať, ako prvák v škole prospieva a svoje očakávania a problémy diskutovať s učiteľkou. Ak sa napríklad jeho dieťaťu v škole nedarí, mal by sa učiteľa opýtať, či majú podobné problémy aj iné deti, prípadne iná trieda. Vždy sú v triede deti, ktoré učivo bez problémov stíhajú, deti, ktoré ho zvládajú len tak-tak, a deti, ktorým učenie príliš nejde, alebo sú pomalé.
Tiež sa môže ozvať, ak sa mu zdá, že škola dieťa preťažuje. "Dnes už rodič má čo povedať do chodu školy - len si musí overiť, či má dieťa pravdu, pretože ono má iný uhol pohľadu," hovorí Herényiová.
Riešenie sa však podľa nej dá vždy nájsť - ak napríklad učiteľka dáva prvákom veľa úloh, môžu sa s ňou rodičia dohodnúť, že jeden deň v týždni deti úlohu nedostanú. Alebo úlohy obmedzí na najnutnejšie. Cieľom je vytvoriť v deťoch pozitívny vzťah ku škole, a nie už v prvej triede v nich vyvolať k učeniu odpor.
Aj preto sa už dnes deti v prvých ročníkoch neznámkujú a zo začiatku trávia v škole len hodinku-dve denne.
Ak nervozitu a doslova strach pred školou prejavujú staršie deti, treba im podľa Gabriely Herényiovej vysvetľovať, prečo by sa mali učiť. "Ale tiež by sme mali uvažovať, či sa za tým neskrýva hlbší problém. Treba vypátrať, prečo nechce ísť do školy, lebo je prirodzené, že dieťa sa chce učiť nové veci, získať väčší rozhľad - nemyslím tým, samozrejme, bifľovanie."
Ak dieťa vyslovene odmieta ísť do školy a sťažuje sa napríklad na bolesti brucha, treba vyhľadať odborníka, prípadne sa opýtať učiteľov, či v minulom školskom roku nemalo v škole nejaké väčšie problémy.
Dôležité podľa nej je tiež to, aby rodičia deťom školu neznechucovali. "Inak si nechuť ku škole zoberú so sebou do ďalších ročníkov."
