Aj v Británii sa vedie diskusia o predlžovaní veku odchodu do dôchodku. Jednou z príčin sú európske direktívy, ktoré stavajú diskrimináciu v zamestnaní na základe veku mimo zákona, druhou je nepochybne fakt, že Británia, rovnako ako Európa, starne.
V októbri 2000 podpísala britská vláda európsku direktívu, ktorá zakazuje diskrimináciu v zamestnaní na základe veku. Pretože následky tohto zákazu sú pre zamestnávateľov ďalekosiahle, vláda stanovila, že tieto nové normy začnú platiť až v roku 2006. Tento čas sa však už blíži a britské firmy a organizácie na zmenu dosiaľ nie sú pripravené.
Dnes môžu zamestnávatelia stanoviť povinný vek odchodu do dôchodku v zamestnaneckých zmluvách, zvyčajne sa tento vek pohybuje od 60 do 65 rokov. Patricia Hewitt z ministerstva obchodu a priemyslu je za posunutie hranice na 70 rokov, Adrew Smith z ministerstva práce, je za úplné odstúpenie od myšlienky povinného veku odchodu do dôchodku.
Dôvody, ktoré hovoria v prospech týchto opatrení sú silné. Aj v Británii sa ľudia dožívajú čoraz vyššieho veku a - poberajú pritom starobné dôchodky. Čas poberania dôchodkov sa teda predlžuje a to znamená zvýšenú finančnú záťaž pre pracovne aktívnych obyvateľov. Čím viac ľudí bude teda pracovať a čím dlhšie budú pracovať - a teda aj odvádzať dane - tým bude lepšia aj situácia na poli poberania starobných dôchodkov. Predlžujúci sa aktívny pracovný život, umožní teda v budúcnosti zvýšenie všetkých dôchodkov.
Napriek deklarovaným výhodám pre štát, zamestnávatelia sú nešťastní z praktických následkov nových právnych noriem. Dnes sa ešte môžu starších zamestnancov zbaviť akonáhle dovŕšia dôchodkový vek bez strachu z právnych následkov. Obávajú sa však, že v budúcnosti budú zaťažení málo produktívnymi drahými zamestnancami.
Podľa časopisu The Economist
Podľa výskumov mentálne schopnosti človeka vekom klesajú. Platí však tiež, že aktívny mozog stráca svoje schopnosti pomalšie ako ten, ktorý je "lenivý". Niektoré schopnosti sa strácajú rýchlejšie ako iné. Podľa väčšiny štúdií numerické a logické schopnosti sú na vrchole asi medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života, zatiaľ čo iné - závislé na vzdelaní - majú svoj neskôr. Podľa výskumov je napríklad schopnosť plynulého slovného prejavu najvyššia asi vo veku 53 rokov. Vedci tvrdia, že čím je človek vzdelanejší, tým aktívnejšia je aj jeho staroba.
