|
"Keď som dovŕšila dôchodkový vek, vôbec sa mi ešte nechcelo zaslúžene oddychovať. Mala som chuť aj silu pracovať ďalej," hovorí bývalá stredoškolská učiteľka Mária Jankovičová. "Ale nechcela som brať príležitosť mladým ľuďom. Musela som si program usporiadať inak, ale nenudím sa. Občas súkromne doučujem a keď treba, pomáham s vnúčatami, ak mám čas, stretávam sa s bývalými kolegyňami."
Podľa psychológov však niektorých ľudí po rokoch aktívnej práce zaskočí množstvo voľného času, deprimuje ich. "U niektorých takáto situácia môže viesť k pasivite, k sociálnej izolácii," upozorňuje Beáta Balogová z Prešovskej univerzity. "Môj život sa s definitívnym odchodom do dôchodku veľmi zmenil aj preto, že sme sa presťahovali na vidiek," hovorí zase Jana Okerková. "Aj napriek tomu, že ma niekedy napätie v práci dosť unavovalo, bola som zvyknutá byť stále medzi ľuďmi, často som cestovala služobne po Slovensku aj do zahraničia a zrazu mám pocit prázdnoty. Neteší ma, že si ráno môžem pospať, ani záhrada ma nebaví tak, aby mi vyplnila celý deň. Uvažujem nad tým, že si nájdem nejakú prácu aspoň na dohodu."
Z výskumov vyplýva, že muži niekedy nesú odchod zo zamestnania ťažšie ako ženy. Najmä ak nemajú koníčky, cítia stratu "štatútu živiteľa rodiny". "Muži väčšinou vykonávajú v domácnosti menej činností ako ženy a preto sa doma často cítia nepotrební, stratení," hovorí psychologička Hana Lísová. "Poznám prípady, kde sa muž doslova utiahol k televízii, týždne iba tak posedával, veľa spal. Takéto správanie môže znamenať vážnu depresiu."
Mnohí dôchodcovia však nepracujú preto, lebo sa im chce, ale preto, že sa ich príjem po odchode zo zamestnania znížil tak, že nestačí pokryť ich potreby. Chudobný sa cíti byť každý desiaty dôchodca žijúci vo dvojici, každá šiesta osamelo žijúca žena a každý siedmy muž.
Donedávna bola pre slovenských dôchodcov možnosť pracovať obmedzená zákonom, od zásady "dôchodok alebo zárobok" sa však upustilo. Podľa správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí už zákon o sociálnom poistení rešpektuje princípy OSN pre starších ľudí. Je pružnejší a umožňuje seniorom ovplyvňovať tempo svojho vylúčenia zo zamestnania formou využitia inštitútu predčasného starobného dôchodku, možnosti pracovať po vzniku nároku na starobný dôchodok popri jeho poberaní, aj bez jeho poberania. V obidvoch prípadoch si pracujúci dôchodca zvyšuje starobný dôchodok.