Spam. Ide o nevyžiadanú poštu, ktorou sa šíri najmä reklama na rôzne internetové stránky alebo priamo rôzne produkty. Napriek nízkej účinnosti stále zostáva jedným z najlacnejších marketingových kanálov. Slovo spam pochádza z komediálneho seriálu Monty Python?s Flying Circus, v ktorom pospevovali slovo Spam (obchodná značka mäsovej konzervy), až prehlušili ostatný dialóg. (Podľa Merriam - Webster Online) FOTO - SME PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA - Schránky elektronickej pošty denne zahlcuje čoraz viac nevyžiadaných správ, tzv. spamu. Do tejto kategórie spadajú dva z troch e-mailov, ktoré v súčasnosti prejdú internetom.
Najnovšie začali spammeri (odosielatelia spamu) využívať vírusy, ktoré sú schopné nelegálne získavať adresy počítačov. Z kradnutia dát sa tak stal výnosný biznis, pretože distribútori spamu za informácie tvorcom vírusov platia. Najväčším šíriteľom nevyžiadných e-mailov sú v súčasnosti Spojené štáty, odkiaľ na Slovensko prichádza 60 až 80 percent všetkého spamu.
Právnik Peter Kováč, ktorý sa problematikou nevyžiadanej pošty zaoberá, hovorí, že hlavný problém je v rozdielnosti prístupu k nevyžiadanej pošte v zámorí a Európe. V Európskej únii musí používateľ so zasielaním reklamných informácií súhlasiť, no v Spojených štátoch je to naopak, reklamy chodia do e-mailových schránok automaticky, až kým adresát nepožiada o vyškrtnutie zo zoznamu. "Problém spamu sa nevyrieši dovtedy, kým nedôjde k zosúladeniu európskej a americkej antispamovej legislatívy," hovorí Kováč.
Spam z cudzích schránok
Šíriteľ nevyžiadaných e-mailov nikdy na ich rozosielanie nevyužíva vlastnú schránku elektronickej pošty. Spamová kampaň by sa mu v takomto prípade neoplatila a navyše by veľmi rýchlo skončil, pretože by sa dostal na zoznam blokovaných adries. Na šírenie nevyžiadaných správ sa preto zneužívajú málo chránené poštové servery, ktoré poskytujú dostatočne rýchle pripojenie do internetu. Ich správcovia sú však často dostatočne fundovaní na to, aby rozosielanie spamu dokázali zastaviť.
Spammeri najnovšie začali na šírenie nevyžiadanej pošty kontá nič netušiacich internetových surferov. Využívajú pritom vírusy, ktoré dokážu ovládať počítač a prijímať príkazy na diaľku. Vírusové nákazy dokážu cez noc nakaziť tisíce počítačov a každý z nich sa stáva ohniskom spamovej kampane.
"Riziko sa týka užívateľov všetkých typov pripojenia, bez ohľadu na rýchlosť," povedala Lenka Plavuchová zo Slovanetu. Podľa spolumajiteľa firmy Eset Miroslava Trnku sú ale z pohľadu spammerov zaujímavejšie rýchle linky, napríklad ADSL, pretože čím je rýchlosť pripojenia vyššia, tým viac spamu z poštová schránka dokáže rozoslať.
Ochrana zákazníkov
Slovenskí poskytovatelia pripojenia, ako napríklad Slovak Telecom, Nextra, Slovanet či UPC Slovensko, ako aj voľne prístupné poštové servery sa snažia svojich zákazníkov pred nevyžiadanou poštou chrániť. Najčastejšie využívajú rôzne antispamové filtre na báze black listov (zoznam neželaných odosielateľov) a antivírusovú ochranu prichádzajúcej pošty.
Napríklad antispamový filtračný systém holandskej firmy chello broadband počas prvého dňa prevádzky v decembri 2003 zablokoval okolo sedem miliónov nevyžiadaných emailov, čo predstavovalo vyše polovice celkového množstva zaslanej pošty v e-mailovom systéme chello.
Systémy na báze black listu fungujú tak, že server neprijme e-mail z IP adresy (číselný kód jednoznačne identifikujúci počítač v sieti ), ktorá je na čiernej listine. Takto sa však dostávajú mimo hru aj zneužité poštové kontá. Podľa Kováča je lepšie použitie tzv. grey listu, teda šedej listiny, keď server správu z podozrivej adresy neprijme len raz. Pokiaľ odosielateľ správu pošle opäť, server ju prijme. Spam sa totiž z jednej IP adresy obvykle prichádza len raz, potom sa odosielateľ presunie na iný počítač. (dc)
Ako sa chrániť proti spamu
neregistrovať e-mailovú adresu voľne na internete, prípadne zaregistrovať konto, na ktoré môže spam chodiť, stiahnuť z internetu voľne prístupný, prípadne kúpiť a nainštalovať kvalitný antivírusový softvér. Referencie na konkrétne programy nájdete na internetovej stránke www.virusbtn.sk . Pri výbere konkrétneho programu treba dávať pozor na kapacitné požiadavky softvéru. Fungovanie náročného antivírusu môže totiž výrazne spomaliť chod počítača, nainštalovať antisledovací softvér. Odhaľuje prítomnosť sledovacích programov, ktoré odosielajú dáta o počítači do internetu.
