Podľa Zuzany Varhaníkovej sa člnkovalo len na jazierku veľkom 4 x 5 metrov, ktoré bolo celkom zarastené sinicami. "Čln bol jeden a kone štyri, aj to sa pri umelej filmovačke dva zranili a ďalšiemu zistili svraba - takže deti mohli jazdiť len na jednom. Psie záprahy sa nekonali a country tance sa 'vyučovali' len v jedno odpoludnie, pretože sme nemali spoločenskú miestnosť," hovorí.

"Deti spávali v stane na drevených latkách, na ktorých mali svoju karimatku a spací vak, alebo v drevených budovách, v jednej z nich dokonca na dverách a oknách hýbali akékoľvek výplne okrem igelitu. Niektoré deti spali priamo v koniarni."

Piati vedúci zo štvrtého turnusu sa sťažujú i na hygienu. "Namiesto záchodov boli latríny, umývadlo nahrádzal železný válov s tečúcimi cícerkami ľadovej vody."

V tábore, kde malo byť 40 detí, ich bolo aj 80, v jednom z turnusov vraj i vyše 100.

Aj doktorka z Bánoviec nad Bebravou, ktorej synovia boli v prvom turnuse začiatkom júna, hovorí, že z podmienok v tábore bola šokovaná. "Ubytovacie zariadenia neboli dokončené, chýbali im okná. Deti spali na zemi, často boli hladné."

Deti sa báli chodiť na špinavú latrínu, varilo a jedlo sa pod holým nebom, aj v daždi, ale na program sa nesťažovali. "Mladší syn chcel strieľať zo vzduchovky, a to sa mu splnilo. Bola síce len jedna na 63 detí, takže sa na svoju strelu chvíľu načakal, ale bol spokojný. Aj kone boli raz pozrieť," hovorí mamička. Podľa nej deti väčšinu času hrali futbal.

Sýkora nechápe, v čom je problém. "Sme westernový tábor. Máme zápis z hygieny, všetko nám schválili. Nestojíme tu prvý rok ani pol roka. Postele deti mali, okná boli dokončené. Aj latríny sme mali schválené hygienou." Drevené prične sú podľa neho normálne indiánske postele. "Práveže aj doktori to schvaľovali, že je to dobrá rehabilitácia na chrbát." Podľa Sýkoru tábor splnil, čo sľuboval a niektoré deti zostávali z turnusu do turnusu. (sr)