"Umenie používa hlavne iracionálne nástroje a veda racionálne - to ich rozlišuje, spája ich poznanie, snaha po vedení. V poslednom čase sa veda a umenie začínajú zbližovať. A myslím si, že veda sa odjakživa usilovala definovať, čo chcelo umenie zobraziť," hovorí v pravidelnej rubrike Jediná otázka dizajnér Štefan Klein, prorektor bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Tretieho pokračovania Balkóna sa ujal Daniel Hevier, priestor na prezentáciu svojej tvorby dostal "osamelý bežec" Peter Repka, jeho mladší básnický kolega Dalimír Stano, tínedžer Michal Baláž i Berco Flusák, o ktorom "redakcia nič nevie".
V autoportréte si prozaik Balla zaspomínal aj na november osemdesiateho deviateho roku. "Pri Justičnom paláci v Bratislave som v anonymnej mase vykrikoval: Slobodu Čarnogurskému! Keby som vtedy bol vedel, že Čarnogurský túži výlučne po kresťanskej slobode v kresťanskej Európe, kričal by som o čosi tichšie, ale kričať by som neprestal. Lenže: načo mi je kresťanská sloboda, keď mám svoje skúsenosti s ľudovou demokraciou a viem, že prívlastkovaných politických vymožeností raz navždy stačilo?"
K tradičnej výbave patrí aj blok recenzií na Freudove Podoby psychoanalýzy, Buzássyho Zátišie - krátky pôst, Bilého a Vladovu Insomniu, Bachmannovej verše z pozostalosti Nepoznám iný lepší svet a de Mandiarguesovu Motorku/Na okraji.
(ba)