"Do konca života musím denne užívať tabletku. Ale som s tým dávno vyrovnaná, nepripúšťam si to ako hendikep. I keď je pravda, že niekedy prídu únavové stavy," hovorí 26-ročná Erbanová, ktorá v cieli sobotňajšieho finále na päťstovke poskakovala od šťastia. "Je to nádhera, neskutočne super. Kto by to pred olympiádou povedal?" tešila sa z nečakaného piateho miesta. Ako jediná z našich športovcov, ktorí skončili na bodovanom umiestnení (do 6.), neužívala v príprave výhody plynúce zo zaradenia do olympijského toptímu. Do Atén vlastne cestovala ako náhradníčka vďaka voľnej miestenke medzinárodnej kanoistickej federácie. Nominácia typu last minute. "Tréner Blaho sa v cieli od radosti smial, až mu vošli do očí slzy. Takého som ho tuším ešte nevidela."
Okrem toho, že Marcela dosiahla svoj najlepší výsledok kariéry (v Sydney zo semifinále nepostúpila, na MS bol najlepšia šiesta v roku 2001 na neolympijskej dvojstovke, na ME na tej istej trati dvakrát piata), zatienila dvoch chlapov z rodinného kajakárskeho tímu. Brat Róbert sa na svojej štvrtej olympiáde v Aténach prvýkrát nedostal do finále, snúbenec Michal Kolganov podobne. Pri obhajobe bronzu zo Sydney skončil v semifinále. Obaja sa zhodli, že smutnú náladu im napravila Marcelina oduševnená finálová jazda.
"Išla som v pohode. Najmä psychicky. Veľmi mi prospelo sústredenie s talianskym tímom, kde som po boku Josefy Idemovej nabrala sebadôveru. Všetci boli ku mne milí. Pred pretekmi mi priniesli podpísaný plagát, že mi ďakujú za bozky, ktorými som ich vyprevádzala na štart. Vraj sa mi to vráti. Vyšlo to. Predstavte si, že dva dni pred finále ma taliansky tréner prehovoril, aby som si vyskúšala dva štarty na pravú ruku. Spočiatku som nechcela, lebo vždy začínam záberom naľavo. No a videli ste, ako mi v pretekoch skrížilo loď, nácvik napravo sa mi zišiel. Robo vravel, že na brehu skoro odpadol, keď videl, čo sa deje. Od štartu som sa snažila držať Idemovej. Perfektná baba, vždy je okolo nej veselo. Pri pretekoch ju z idúceho auta popri kanáli povzbudzuje deväťročný syn. Neustále kričí, že mama vyhrá. Nakoniec bola druhá," povedala Marcela už ozdobená modrým príveskom v tvare šesťcípej hviezdy.
"Magen David, Davidova hviezda. Daroval mi ju Michal po pretekoch. S vygravírovaným menom ju dostali všetci reprezentanti Izraela od ich olympijského výboru. Nie, termín našej svadby ešte nie je známy. Najprv nás s Robom čakajú štátnice na Fakulte telesnej výchovy a športu. Čo bude potom, neplánujem, tým menej sa zaoberám myšlienkami na ďalšiu olympiádu. Pobavilo ma, že v izraelských novinách už stihli napísať, že v budúcej sezóne budem štartovať v ich reprezentácii. Prvé, čo urobím po návrate domov, bude, že splním sľub, ktorý som dala mame, a vyberieme si nejaký last minute. Oddych bez pádla."
