Rozsiahly monitoring návštevnosti Vysokých Tatier sa uskutočnil 5. až 8. augusta 2004 na celom území TANAP-u na slovenskej i poľskej strane hraníc. Zisťoval sa nielen pohyb turistov vo vysokohorskom prostredí, ale aj frekvencia automobilovej dopravy, vyťaženosť ubytovacích kapacít, využívanie tatranských železníc a tiež názory návštevníkov na stav prírodného prostredia Tatier a jeho ochranu. Do vysokohorského terénu v tomto období vstúpilo 40 % občanov z Českej republiky, 30 % občanov Slovenska a 20 % Poliakov. Na snímke turisti na moste cez Studený potok (dole) a vo Velickej doline so Sliezskym domom v pozadí. FOTO - TASR - MILAN KAPUSTA
BRATISLAVA - Tohtoročná letná turistická sezóna dopadla na Slovensku katastrofálne. Tvrdia to turistické organizácie, cestovné kancelárie i prevádzkovatelia ubytovacích zariadení.
Úbytok dovolenkárov sa vyhol len Bratislave a aquaparkom. Prírodné kúpaliská, hory i kúpele, naopak, prišli o veľký počet klientov. Môže za to zlé počasie, ale aj poľ-ská konkurencia a čoraz drahšia koruna.
Prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Robert Kohlmann odhadol pokles zahraničných turistov o 10 až 15 percent oproti minulému letu, ale "ten rozdiel nie je taký drastický, ako to bolo v zime".
"Júl bol hrozný. Oproti minulému roku tu bolo asi len 50 percent ľudí. V auguste sa to zlepšilo," povedala Bibina Dzurilová, predsedníčka Združenia Vysoké Tatry, ktoré sa zaoberá analýzami a štatistikami návštevnosti Tatier. Podľa nej sa síce už mnohé služby zlepšili, pribudli nové nákupné a zábavné centrá, chýba však možnosť platiť v eurách a platobnou kartou vo všetkých obchodoch.
Aj do Slovenského raja prišlo menej návštevníkov. Vedúci autokempu Betlanovce Milan Jendrál však vraví, že oproti minulému roku ubudli predovšetkým Poliaci.
V piatok predčasne zatvorili piešťanské kúpalisko Sĺňava, hoci tam majú aj termálnu vodu. Vedúca kúpaliska Amália Mojtovrá povedala, že ho zavreli "pre zlé počasie a nedostatok návštevníkov".
Naopak, najväčší slovenský aquapark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši mal sezónu vydarenú. "Návštevnosť v tohtoročné leto je vyššia aj preto, že areál má dvakrát takú veľkú vodnú plochu ako minulý rok a pribudli nové atrakcie," povedala marketingová manažérka aquaparku Katarína Šarafínová. Len 30 percent návštevníkov tvorili Slováci. Najviac dovolenkárov prišlo z Poľska (35 %) a z Česka (30 %).
Turistov pribúda aj v Bratislave. Nespôsobili to však cestovné kancelárie, ale podľa Kohlmanna je to vďaka nízkonákladovým leteckým spoločnostiam a tým, že "Bratislava má letecké spojenie s čoraz väčším počtom miest v Európe".
Kohlmann vidí aj nárast obchodných cestujúcich, ktorý súvisí s tým, "ako na Slovensko prúdia zahraničné investície". Vidieť je to predovšetkým v Bratislave. Hotely sú počas týždňa preplnené, no cez víkend je obsadenosť hlboko pod 50 percentami. To svedčí o tom, že ich využívajú predovšetkým obchodníci.
Kto za to môže? Silná koruna, slabá propagácia a Poliaci
Najviac turistov k nám prichádza z Poľska, Česka, Nemecka a práve dovolenkárov z týchto troch krajín ubúda. Ani rastúci počet turistov zo vzdialenejších krajín nedokáže nahradiť tento výpadok.
V konkurencii s Poľskom bolo Slovensko donedávna lepšie, ale už to neplatí. Poľsko berie Slovensku turistov nielen z našich hôr, ale už aj z kúpeľov.
Prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Robert Kohlmann varuje, že poľská konkurencia nám okrem samotných Poliakov berie aj klientov z iných krajín. "V minulosti sa nám nikdy nestávalo, že by slovenské hotely boli drahšie ako porovnateľné poľské hotely," povedal.
Poliaci vďačia za svoj rastúci náskok štátnej pomoci na rekonštrukciu hotelov. Tak sa hotel z trojhviezdičkového zmenil na štvorhviezdičkový bez toho, aby museli zvyšovať ceny ubytovania.
Do Poľska odišli od nás predovšetkým Nemci. V Nemecku sa šíri imidž, že dovolenka v Poľsku je lacná. To isté sa v nemeckých médiách písalo o Slovensku ešte pred dvoma rokmi.
Poliaci zasa zostávajú doma preto, lebo štát podporuje tých, ktorí dovolenkujú doma. Firmy môžu prispieť zamestnancom na domácu dovolenku sumou asi sedemtisíc korún ročne a odrátať si to z daňového základu. Zamestnanec z tejto sumy neplatí dane ani odvody, preto to firmy často dávajú namiesto odmien.
Dovolenku na Slovensku predražilo aj posilňovanie koruny voči menám Poľska, Maďarska i Nemecka. Naopak poľský zlotý sa v posledných rokoch postupne oslabuje, čím dovolenku zlacňuje.
Slovensko zaostáva aj v podpore cestovného ruchu. Ročný rozpočet Slovenskej agentúry pre cestovný ruch je 40 miliónov korún. Česká agentúra má stovky miliónov a maďarská miliardu korún.
(pcs)
