David Gilmour skoncoval s koncertnými vystúpeniami. „Čím viac sa vzdaľujem od toho, čo sme spolu robili, tým mi to menej chýba,“ zveril sa rockový veterán magazínu Rolling Stone. „Už nechcem nijaké turné. Mám 55 rokov, a toto je zábavka pre mladých.“ Jeho bývalý kolega z Floydov a gitarový rival Roger Waters by sa nad tým skôr ticho usmial a mykol plecom - páni už dlhšie spolu dosť neradi hovoria, od polovice osemdesiatych rokov sa ich cesty rozdelili.

Po Watersovom odchode prišli s albumami A Momentary Lapse Of Reason (1987) a The Division Bell (1994) a boli to skôr marginálne floydovské diela, zatiaľ čo koncertná aktivita skupiny naďalej predstavovala nezabudnuteľné predstavenia zakaždým, keď boli na cestách. Legendárne hromadné scény s ohromným materiálnym a svetelným nasadením veľmi skoro nasadili latku epoche rockových podujatí.

Pink Floyd, ktorí sa nazvali po bluesových hudobníkoch Pinkovi Andersonovi a Floydovi Councilovi, by mohli vlastne celkom spokojne zavrieť krám, už dávnejšie sa stali nesmrteľnými a bohatými. „Nechcem povedať, že máme všetko skončené,“ spresnil David Gilmour. „Ale možno to tak je.“ Kto vedie takéto reči, má možno naozaj všetkého dosť. A potom je už len ďalšou tehlou v múre.

Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor DPA)