sú často oni sami.

Tak je to aj s Pavlom z dedinky pri Bratislave. Limuzínu si kúpil pred tromi mesiacmi za 250-tisíc. Napadlo mu to, keď pozval manželku na večeru, ku ktorej objednal aj limuzínu. „Potom sme sa pána, ktorý nás viezol, spýtali, či nám ju nepredá. Prehovárali sme ho dva alebo tri týždne.“

Limuzínu si ľudia neobjednávajú len na svadby, ale aj na plesy a rôzne iné podujatia. Raz mu zavolali piati chlapci, ktorí chceli ísť na diskotéku. Viezol už aj Zuzanu Belohorcovú alebo Jozefa Golonku. Hodina jazdy vyjde zákazníka na 1300 korún. Pavol hovorí, že to nie je veľa: „Keď sa vozíte hodinu taxíkom, zaplatíte tiež okolo tisíc korún.“

Pavol robí v súkromnej bezpečnostnej službe a limuzínu prenajíma popri zamestnaní. Zákazníkov má skoro každý víkend takmer z celého Slovenska: „Bol som už aj v Ružomberku, teraz som sa vrátil z Púchova.“

Limuzínu si prenajímajú najmä obyčajní ľudia, ktorí v nej sedia prvýkrát: „Keď si nás objedná niekto bohatý, má to vyrátané na minútu.“ Dôvodom môže byť podľa Pavla aj to, že bohatí majú svoje výborné autá a tie im stačia.

Vo vnútri limuzíny má zatiaľ nefunkčný telefón, bar, chladničku. Chýba len televízor a video. Vraj preto, aby ho neukradli.

Údržba vozidla je nákladná. Pavlov Lincoln je z roku 1989, má spotrebu pätnásť litrov: „S tým autom môžete prejsť naraz maximálne štyristo kilometrov.“ Človek, ktorý v ňom sedí, si takmer nevšíma okolitý svet.

Ak sa bude Pavlovi dariť, chce získať ešte jednu bielu limuzínu od muža zo Spišskej Novej Vsi.

Okrem limuzíny už s manželkou nemajú žiadne iné auto. Krátko po tom, ako ju kúpili, sa na nej odviezli na dovolenku do Chorvátska, inak ju nepoužívajú: „Iba prvý deň som povozil asi pätnásť detí z dediny,“ smeje sa Pavol. (mož)