ávacej siene ho predviedli pracovníci Zboru väzenskej a justičnej stráže z výkonu trestu, ktorý si odpykáva za vraždu.
Jozef je jedným z trojice páchateľov, ktorí brutálne zavraždili 21-ročnú predavačku Zuzanu Markvartovú. Do predajne potravín vstúpili asi pätnásť minút po dvadsiatej hodine. Vo vrecku nemali ani halier, ale tvárili sa, že si chcú kúpiť cigarety. Keď ich mladá žena požiadala, aby za cigarety zaplatili, zaútočili na ňu loveckou dýkou. Nedali jej žiadnu šancu, o čom svedčilo 69 bodnutí rozosiatych po jej tele. V pokladni bolo 5060 korún.
Vrahov mladej devy polícia vypátrala. K zodpovednosti za beštiálnu vraždu sa však priznali len Pavol a maloletý Ondrej. Obidvaja, nezávisle od seba, z nej usvedčovali aj Jozefa. Ten však všetko poprel. „V tej predajni som nikdy nebol,“ tvrdil Jozef.
Keďže Ondrej bol v tom čase maloletý, nebol trestne zodpovedný, a tak trestnú lavicu bok po boku zohrievali len Jozef s Pavlom. Oboch jednoznačne z vraždy usvedčoval maloletý komplic. Presne opísal, kto čo robil a ako ubodali predavačku. Znalci vyhodnotili jeho výpoveď ako vierohodnú.
Šéfom komanda smrti bol Jozef, ktorého sa jeho podstatne mladší kumpáni báli. Napriek tomu, že v čase vraždy Zuzany Markvartovej mal len 27 rokov, v jeho registri trestov bolo už sedem odsúdení za skutky, v ktorých prevažovala násilná trestná činnosť. A tá nebola cudzia ani Pavlovi, ktorý už ako maloletý spáchal vraždu. Na jar roku 1991 na Palackého ulici v Košiciach ubodal nožom Imricha Z. Motívom vraždy bola 1 koruna, ktorú mu obeť odmietla vydať na zakúpenie cestovného lístka. Vtedy mu bola nariadená ústavná výchova, ale čas ukázal, že jeho život sa uberal nesprávnym smerom. Fetovanie a kamarát Jozef ho nakoniec pomaly, ale isto, priviedli na trestnú lavicu.
Senát Krajského súdu v Košiciach uznal Jozefa H. i Pavla G. vinnými z trestného činu vraždy. Prvému z nich, sedemkrát trestanému recidivistovi, uložil výnimočný trest 23 rokov a druhému, keďže sa uvedeného trestného činu dopustil ako mladistvý, 8 rokov a 10 mesiacov.
Jozef sa proti verdiktu odvolal. V septembri 1997 Najvyšší súd SR zamietol jeho odvolanie ako neodôvodnené a rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Nevzdal to a prakticky od roku 1998, keď podal sťažnosť pre porušenie zákona na Generálnu prokuratúru SR, vypisuje na všetky strany a domáha sa, ako tvrdí, spravodlivosti. Medzičasom požiadal aj o obnovu konania, ktorú súd zamietol. Nasledovala druhá žiadosť.
„Bol som obvinený na základe nedostatočných dôkazov a vy odsúdite človeka na smrť. Podávam sťažnosť,“ kričal rozčúleným hlasom Jozef po tom, čo sa dozvedel, že súd jeho žiadosť o obnovu konania opäť zamietol.
MARCELA GÁLOVÁ
