Podľa veľkosti jednotlivých agregátov môže byť guľovitá štruktúra hrudovitá (väčšie ako 20 milimetrov), hrudkovitá (10 až 20 mm), drobnohrudkovitá (5 až 10 mm), zrnitá (0,5 až 5 mm) a prachová (menšie ako 0,5 mm). Hrudovitá a hrudkovitá štruktúra predstavuje megaštruktúru, ktorá kvôli veľkým agregátom nie je žiaduca. Takáto pôda sa nerovnomerne prehrieva. Hrudy rýchlo vysychajú a sú prekážkou klíčenia semien a vzídenia rastlín. V hrudovitej pôde sa vysievané osivo hromadí v priestoroch medzi agregátmi a trpí nedostatkom vody. Porast semenáčov je nevyrovnaný, slabý. Sadenice často vysychajú alebo vymokajú.

Drobnohrudkovitá a zrnitá štruktúra umožňujú rovnomerné rozdelenie vody a vzduchu v pôdnej hmote. Medzi agregátmi je približne 21 percent voľného priestoru pre vodu a vzduch. Ďalších 20 percent tvoria mikropóry v jednotlivých štruktúrnych agregátoch. Korene rastlín v takejto poróznej hmote ľahko prerastajú. Pohyb vody a vzduchu je pravidelný, a tak je priaznivý aj prísun živín k rastlinám.

Veľmi jemná prachovitá štruktúra sa ľahko zlieva do málo prevzdušnenej hmoty. Ak je v pôde menej ako 5 percent vzduchu pre trávy a 10 percent pre ostatné rastliny, tie rýchlo vymokajú a hynú.

Pôdna hmota je heterogénnou miešankou štruktúrnych agregátov rôznej veľkosti. Veľmi kvalitná štruktúrna pôda má preto viac ako 75 percent drobnohrudkovitej a zrnitej štruktúry. Ak je menej ako polovica týchto agregátov v pôde, ide o nekvalitný štruktúrny stav.

Kultivačným zásahom môžeme pôvodnú prirodzenú štruktúru vylepšovať, alebo zhoršovať. Nikdy preto nerýľujeme mokrú pôdu. Veľké hrudy rozbíjame škrabkami a hrabľami. Na zimu nechávame ílovitú pôdu vo veľkých hrudách, aby ju mráz rozdrvil. Piesčitú pôdu často hnojíme organickými hnojivami. Štruktúru vylepšujeme aj striedaním rastlín na hriadkach a pravidelným zatrávnením neštruktúrnej pôdy.

Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.