e dusíkom. Veľmi nebezpečné je vlhké a teplé počasie, ktoré nasleduje po dlhšej perióde sucha. Napríklad v malokarpatskej oblasti pretrvávajú nízke zrážky už osem týždňov.

Najkritickejšie je obdobie od druhej polovice augusta do prvej polovice septembra, keď intenzívne a časté zrážky môžu spôsobiť kalamitné šírenie. Potreba ošetrenia proti hnilobe je však diskutabilná. Pri suchom počasí počas leta a následne vlhkej jesene (roky 1995, 1996, 1998 a 2001) je účinnosť ošetrenia nízka. A naopak, pri vlhkom lete a suchej jeseni v podstate ošetrovať netreba. Predošlé tvrdenie sa opiera najmä o praktické pozorovania v teréne.

Metodiky signalizácie majú však pomerne "mäkké" podmienky na určenie šírenia plesne sivej. Udávajú, že na splnenie predpokladov je potrebné, aby v júni až júli bolo aspoň jedno neprerušené obdobie s intenzívnejšími zrážkami, to znamená v našich podmienkach približne 45 až 60 milimetrov zrážok počas súvislých troch týždňov. Na to stačí kedykoľvek jeden týždeň so zrážkami 15 až 20 milimetrov. Môže to byť letná búrka so zrážkami 45 milimetrov a augustový alebo jesenný dážď s 15 milimetrami. Takýto priebeh mali zrážky aj v tomto roku, avšak pleseň sivá sa zatiaľ nevyskytuje. K jej šíreniu treba oveľa viac dažďa, v krátkom čase aspoň 50 milimetrov. Tak to bolo napríklad na jeseň roku 2001, keď po slabých zrážkach takmer počas celej vegetácie nastal daždivý september. So zrážkami okolo 100 milimetrov splnil, ba i prekročil obe podmienky v priebehu 2 až 3 týždňov, čím vo väčšine oblastí spôsobil kalamitné hnitie hrozna. Ošetrovať paušálne bez ohľadu na počasie je preto hazard, minimálne s peniazmi. Prvé paušálne ošetrenie sa pritom odporúča zvyčajne pred uzatváraním strapcov, teda spolu s druhým pokvetovým ošetrením (väčšinou so 4. postrekom), druhý raz na začiatku mäknutia bobúľ (spolu s 5. postrekom), prípadne ešte raz. Viac ošetrení proti plesni sivej sa neodporúča kvôli problémom s kvasením muštov. Druhé a tretie ošetrenia proti hnilobe by však mali byť vykonané iba pri veľmi vlhkom počasí, teda pri pokračujúcich vhodných podmienkach na hnitie hrozna.

Treba dodať, že prístup vinohradníkov k ošetrovaniu proti plesni sivej je značne rozdielny. Niektorí neošetrujú vôbec a produkujú tak zdravotne vhodnejšie hrozno i víno. Iní pestovatelia využívajú vedľajší účinok niektorých prípravkov, ďalší ošetrujú aspoň raz, prípadne viackrát podľa priebehu počasia. Niektorí sa riadia signalizáciou, ale nájdu sa aj takí, čo ošetrujú paušálne tri až štyri razy. Konkrétny prístup nemožno nadiktovať, treba sa riadiť sa skúsenosťami, novými poznatkami, ekonomickými možnosťami, ale aj snahou o dosiahnutie čo najvyššej cukornatosti pre výberové vína. Samozrejmé však musí byť dodržiavanie hygienickej ochrannej doby pred zberom hrozna, ktorú je vhodné aj mierne predĺžiť, aby sa predišlo ťažkostiam s kvasením muštov.

Ing. STANISLAV BAROK,

ÚKSÚP-OOR