Uhryznutie vretenicou môže spôsobiť smrť asi u jedného promile uhryznutých, čo znamená, že jeden z tisíc uhryznutých môže zomrieť. V týchto prípadoch ide najčastejšie o uhryznutie priamo do väčších ciev alebo mimoriadne prekrvených častí ľudského tela. Nebezpečné sú uhryznutia do tváre, krku a chrbta. Zvlášť sú ohrození ľudia s oslabeným zdravotným stavom, deti a starí ľudia. Priebeh intoxikácie a rozvoj príznakov závisí aj od kvality (koncentrácie) a množstva toxínu. Ku vstreknutiu jedu do rany nedochádza pri každom prípade uhryznutia. Sú aj takzvané suché uhryznutia.

Za posledných dvadsať rokov naše Toxikologické informačné centrum nezaregistrovalo ani jedno úmrtie na uhryznutie vretenicou a ani o takomto úmrtí nemáme informáciu.

Príznaky uhryznutia vretenicou

Na mieste uhryznutia vretenicou sú na koži dve krvácajúce ranky, niekedy len jedna. Sú symetrické a približne 1 cm od seba vzdialené.

Niekoľko minút po uhryznutí vzniká prudká bolesť a modročervený lokálny opuch. Niekedy sa opuch nemusí prejaviť do hodiny po uhryznutí. Neskôr môže byť opuch sprevádzaný aj zdurením regionálnych lymfatických uzlín. Nevoľnosť s vracaním môže nastúpiť už po niekoľkých minútach, môžu sa objaviť bolesti brucha, kolika a hnačka. Pri závažnej intoxikácii môže nastať šok - slabosť, potenie, smäd, zlyhanie krvného obehu, krvácanie zo slizníc, strata pulzu, pokles krvného tlaku, strata vedomia, poruchy dýchania.

Opuch postihnutej končatiny sa môže zväčšovať, maximum dosahuje o 48 - 72 hodín. Pri závažnej intoxikácii môže nastať akútne zlyhanie obličiek.

Čo robiť a nerobiť pri uhryznutí

Podľa najnovších odporúčaní európskych toxikológov sa odporúča:

• Nerozrezávať ranu, pretože môže dôjsť k poškodeniu ciev a nervov.
• Nevysávať ranu ústami, môže dôjsť k zaneseniu infekcie.
• Nepoužiť škrtidlo na postihnutú končatinu. Škrtidlo môže spôsobiť prienik jedu hlbokými kostnými cievami do arteriálnej cirkulácie a zväčšiť pôvodnú traumu. Po jeho uvoľnení môže dôjsť ku kardiovaskulárnemu kolapsu.
• Nevypaľovať ranu a neprikladať na ňu ľad - môže zhoršiť lokálne poškodenie.
• Ranu možno umyť čistou vodou.
• Postihnutého treba hneď dopraviť do nemocničného zariadenia - aj keď sa zdá, že priebeh je ľahký, ale aj v prípade, keď sa neobjavujú žiadne príznaky. Zhoršenie stavu môže prísť náhle.
• Pacient by mal byť prevážaný poležiačky, mal by mať zabezpečený pokoj.
• Možno mu podať tekutiny, nie však alkohol, ktorý zvýši prienik jedu!

Ak je uhryznutá končatina, treba ju znehybniť.

Podávanie antiséra hadieho jedu

Antisérum hadieho jedu sa nesmie podávať mimo nemocničného zariadenia! Antisérum nie je jediný účinný prostriedok, ktorý môže zachrániť život uhryznutého človeka. Jeho podanie je nevyhnutné iba v mimoriadne závažných prípadoch - u pacientov v šokovom stave, pri závažných tráviacich alebo neurologických príznakoch, pri pretrvávajúcich poruchách zrážanlivosti krvi, pri extrémnych lokálnych príznakoch.

Pri podaní hadieho antiséra je vysoké riziko vzniku alergickej reakcie, ktoré môže byť pre pacienta nebezpečnejšie ako uhryznutie vretenicou. Antisérum hadieho jedu odporúčame podať len pri závažnom uhryznutí, a nie alergikom. Musí sa podávať v zariadení, kde je kompletná možnosť liečby anafylaktickej reakcie, čo je najzávažnejšia, život ohrozujúca forma alergickej reakcie.

Niektorí odborníci považujú za nutné podanie antiséra len v prípade, keď zlyhali všetky možnosti inej liečby! Podanie antiséra je účinné do dvoch dní od uhryznutia.

Autor: PharmDr. SILVIA PLAČKOVÁ, MPH