Obraciam sa na vás s problémom, ktorý neviem sama vyriešiť. Žijem s manželom osem rokov. Mám 31 rokov, manžel 37. Naše manželstvo je, myslím, normálne. Prežili sme spolu veľa pekných chvíľ, rada spomínam najmä na prvé roky. Potom prišli bežné starosti s deťmi, bývaním a podobne. Manžel veľa pracuje, ale o rodinu a deti sa snaží starať, cez víkendy varí a podobne.
Napriek tomu som v posledných mesiacoch pocítila istú zmenu v jeho správaní, ktorá vyvrcholila na dovolenke. Mojou snahou je, aby som udržala v manželstve pohodu. On si však veľa mojich poznámok a viet vykladá ako útok a agresívne sa bráni, je vzťahovačný, často sa oduje a prestáva komunikovať, alebo reaguje podráždene. Hovorí, že musím mať vždy pravdu a on sa cíti ako vzduch. Neviem, ako mu mám dať najavo, že to vôbec tak nemyslím, ale dusno, ktoré vytvorí, spôsobuje, že aj ja strácam kontrolu a príde k hádke. Myslela som si, že dovolenka to napraví, ale hádky vznikali už pri balení a potom aj na dovolenke, kvôli úplným hlúpostiam, vôbec som si neoddýchla a som rada, že už zasa chodím do práce. Manžel sa tvári, akoby sa nič nestalo, ale teraz máme takmer tichú domácnosť a veľmi opatrne vyberám témy, ktoré sa mi zdajú bezpečné. Myslíte si, že sa dá vyjsť z tohto bludného kruhu? Eva
Milá Eva,
naozaj ste na prvý pohľad taká normálna rodina. A do tej patria aj lepšie, aj horšie obdobia. Obdobia budovania vzťahu, starania sa o deti, občas aj obdobia užívania si, keď si to doprajete. A potom aj pohoda, ale aj hádky a riešenie napätia medzi partnermi. No a popritom všetkom ešte musíte žiť aj svoj vnútorný život, budujete si kariéru, priateľstvá.
Na prvý pohľad samé normálne veci, ale všetci, čo to zažili, vedia, že práve zladenie všetkých týchto aspektov je o umení žiť svoj život a tešiť sa z neho.
Avšak každý sme iný, a preto sa natíska otázka, čo znamená pohoda pre vás. A ako na to idete, ako to dosahujete? A čo znamená pohoda pre vašu polovičku? Je možné, že ste v tom trochu odlišní?
Snaha o udržanie pohody v manželstve môže niekedy, paradoxne, viesť k tomu, že niektoré témy sa stanú pre partnerov akoby mimochodom menej zaujímavými, alebo dokonca tabu. Je to akoby zameranie sa na jednu oblasť života a pozabudnutie na ostatné. V určitých štádiách vývoja rodiny je to takpovediac nevyhnutné. Lenže to sa časom mení, tak ako sa mení to, z čoho sa tešíte teraz a z čoho ste sa tešili predtým. Rozprávate sa s manželom aj o vašich individuálnych potrebách? Tých, ktoré sú o vašej vzájomnej jedinečnosti? Niekedy je užitočné pozrieť sa na to, čo mi chýba a počúvať, čo chýba náprotivku. Uvažujem tak preto, lebo ste opísali, ako vyzerá váš rodinný život. Ale ako trávite čas, keď ste sama? A keď ste sami dvaja? A aká hlboká je vaša partnerská intimita, keď musíte opatrne vyberať bezpečné témy?
Keď niekto argumentuje tým, že sa cíti ako vzduch a nikdy nemôže mať posledné slovo, tak sa ponúka interpretácia, či je vypočutý, či sú jeho potreby (pravdepodobne aj tie individuálne) a prípadne aj návrhy k rodinnému životu brané dostatočne vážne. Kto u vás rozhoduje o tom, ako strávite dovolenku či voľný čas?
Celé to poukazuje na nepomer síl. Skúste niekde ubrať a inde pridať. Uberte zo snahy o rodinnú pohodu a pridajte v smere spoločných zážitkov v zmysle prvých rokov vášho vzťahu. Možno sa popritom manžel otvorí a prejaví. A potom, nebojte sa konfrontácie. Nie sú hádky ako hádky. Povzbuďte svoju polovičku aj seba ku komunikácii. Nemusíte stratiť kontrolu, keď sa skúsite otvorene baviť o tom, čo vás trápi, len musíte byť pripravená počuť aj veci, ktoré možno narušia vašu predstavu o udržiavaní pohody. A to je fajn, veď práve takéto situácie nás zase paradoxne rozvíjajú a možno nakoniec aj zbližujú.
