Manželské problémy sú často aj témou filmových príbehov. FOTO - ARCHÍV
Tridsaťjedenročná Eva má po ôsmich rokoch manželstva problém v komunikácii so svojím 37-ročným manželom. V poslednom čase cíti zmenu v jeho správaní. Jej snahou je udržať v manželstve pohodu, on si však veľa jej poznámok vykladá ako útok, bráni sa agresívne alebo podráždene. Hovorí, že je pre ňu vzduch a že ona musí mať vždy pravdu. Napriek všetkým snahám aj Eva niekedy stráca sebakontrolu a potom dochádza k hádkam. Ani dovolenka nenapravila ich problém, naopak, pred odchodom a počas dovolenky boli hádky ešte častejšie. Eva teraz s manželom komunikuje opatrne, ale dusno pretrváva.
Internetových čitateľov sme sa spýtali: Čo by ste manželom poradili vy? Máte podobnú skúsenosť? Ako sa dajú riešiť skraty v partnerskej komunikácii?
8
Môže to znamenať niekoľko vecí. Muž má krízu stredného veku. Alebo milenku. Prípadne jedno aj druhé. Ale nemusí to byť tak. Možno si len neuvedomuje, že je niekde problém, žije vo svojom svete, a to on sa cíti nepochopený. Povedala mu Eva pokojne, ako vníma jeho správanie, alebo sa tvári, akože nič, a potom, keď sa vytočí, zrazu vybuchne? Čo takto povedať mu - toto a toto mi na tebe prekáža, čo s tým budeme robiť? Upozorňujem však, že týmto sa krušná cesta len začína, muži sú iní ako ženy. Riešenie partnerských kríz (pretože ak toto ešte nie je kríza, tak onedlho bude) nemusí byť jednoduché, aj keď si obaja partneri uvedomujú, že problém je reálny. V každom prípade, ak sa tí dvaja dostanú do slepej uličky, odporúčam návštevu manželskej poradne. Sú tam profesionáli. Keď sa nám pokazí televízor, tiež sa v ňom nerýpeme sami.
8
Váš problém sa mi zdá dnes úplne bežný. Keď pozorujem kamarátov - manželské páry - stále sa hádajú a čakajú, kedy sa môžu buď uraziť, alebo toho druhého napadnúť. Až sa čudujem, ako spolu môžu žiť. Načo? Niekedy mám dojem, že si z plezíru robia zo života peklo. Buď spolu vôbec nekomunikujú, alebo do seba rýpu. A pritom to bývala veľká láska. Vôbec neľutujem, že som zostal sám.
8
Udržať si pekný vzťah dlhé roky sa mi zdá ešte ťažšie ako vychovať dieťa (čo je tiež veľmi náročné a nikde sa to neučí). Podľa mňa je vo vzťahu hrozne dôležitá tolerancia - čomu sa tiež treba učiť. Keď ste sa už dostali za hranicu, chce to nesmiernu trpezlivosť. Ak teda naozaj chcete vzťah vrátiť do príjemných sfér. Ale musíte byť o tom presvedčená. Skúste manželovi "nadbiehať" - spríjemňovať mu život - kúpte mu obľúbený nápoj, uvarte obľúbené jedlo, choďte s ním na hokej. Ale najmä nečakajte, že sa to zmení po pár pokusoch. Že napätie vyprchá po niekoľkých dňoch. Vydržte, aj rok, ak vám to stojí za to.
8
Každé dusno treba vyvetrať, ale pre istotu by som sa pred otvorením okna pripútal - napríklad ku kreslu v manželskej poradni. A predchádzal by som tomu rozumnou otvorenosťou a autenticitou citov. A tiež nebývaním s človekom, ktorý má na veci, ktoré sú pre mňa podstatné, iný názor.
8
Čo tak napísať si na papier, čo jej na vzťahu prekáža a čo je ochotná pre zmenu urobiť. Ideálne by bolo, keby on spravil to isté. Potom si týždenne určiť 15 minút na spoločné hľadanie riešenia na základe napísaného.
8
Poznám veľa párov, u ktorých dusno vyústilo buď do rozvodu, alebo do trvalého odcudzenia. Myslím si však, že sa netreba hneď vzdávať, ja by som Eve odporúčala pripraviť nejaký spoločný program pre oboch, ktorým by však vychádzala mužovi v ústrety. Začať sa k nemu správať ako k dobrému kamarátovi, nič neznásilňovať a postupovať pomaly - ak chodí na pivo, ísť s ním na pivo, ak miluje vojnové filmy, kúpiť na nejaký lístky do kina, snažiť sa byť "taká mužská". Večer si obliecť sexy bielizeň, otvoriť fľašu vína a byť "taká ženská", vyhýbať sa debatám na tému odcudzenia - a hlavne si vždy opakovať všetky jeho dobré vlastnosti. A potom už len veriť, že táto taktika zaberie. Ak nezaberie, treba sa rozísť.
8
Ženy sa často bránia útokom. Tým to však všetko ešte zhoršia. Je to deštruktívnejšie ako ticho.
