V tejto rubrike rozprávajú známi ľudia o svojom spolužití s domácimi zvieratkami.

Dnes: televízna moderátorka ANDREA VADKERTI

Môj kocúr Smoky je dar od priateľov. Na chlpaté prekvapenie sa zozbierali bez môjho vedomia a dostala som ho na sklonku minulého roka po nakrúcaní svojej prvej talkshow. Plemeno - čistokrvné britské lilavé.

Pôvodne sa volal Screamy, lebo veľa mňaukal, potom sme ho však na základe popolavej farby premenovali na Smokyho (v angličtine zadymený). A navyše, jeho nové meno si zapamätali aj moji rodičia, keďže kapela Smokie bola ich obľúbenou v časoch, keď mainstream kričal na Beatles.

Smoky býva so mnou v bratislavskom Starom Meste a dnes je z neho dôstojné, veľmi prítulné mača.

Kamaráti vravia, že kopíruje moje správanie - je rozvážny, všetko zje, ak je na dedine u priateľa, objavuje všetko nové, ale od nás neuteká. Ráno ma budí tým, že mi olizuje drapľavým jazykom nos a naháňa nohy pod paplónom.

Najradšej má muchy a akýkoľvek hmyz, psov odstraší a holuby nevie dolapiť.

Azda jeho najväčším prínosom je, že je skvelý spoločník. Miluje tú časť dňa, keď píšem. Vtedy sedíme spolu v pracovni - on na parapete, odkiaľ pozoruje vtáky a vyhrieva sa na slniečku, ja za počítačom, kde píšem scenáre svojej talkshow.

Ak na mňa príde pochmúrna chvíľa, Smoky pôsobí ako antistresové zviera - keď ho mám v lone a pradie, celkom zabudnem na starosti. Keď cestujem do zahraničia, môjho kocúrika strážia priatelia, kolegovia alebo rodičia.

Smoky nie je moje prvé zviera. Šesť rokov som mala dalmatínca Algora, škrečky Stewarta a Jacka, vychovávala som aj priateľovho kocúra Angela - plemeno britské modré.

Zvieratá mám rada, v detstve som snívala o tom, že raz budem zverolekárkou. Dnes mi stačí, keď som zvieratami obklopená.