Stúpenci ajatolláha Sistáního sa vybrali na jeho výzvu do Nadžafu. Pri hlavnej mešite v Kúfe na nich niekto zaútočil mínami. FOTO - TASR/AP
Najvyšší iracký šíitsky duchovný ajatolláh Alí Sistání sa v stredu nečakane vrátil z Londýna do Iraku. Včera už bol v Nadžafe a upokojil situáciu. Do dnešného obeda platí prímerie. Prestrelky, do ktorých sa dostali aj jeho ľudia, boli však dôkazom, že to nebude mať ľahké.
Všetci sa zhodovali, že Sistání (74) má aspoň nejakú šancu: ako najvyššiu šíitskú náboženskú autoritu ho uznávajú aj radikáli duchovného Muktadu Sadra (30), ktorí už tri týždne okupujú mešitu imáma Alího a starý cintorín, najposvätnejšie miesta šíitskej vetvy islamu na svete.
Začiatok Sistáního cesty späť bol impozantný: vstúpil do Nadžafu a prestalo sa bojovať. Obe strany sa privolili, že na 24 hodín zložia zbrane, aby sa konečne dohodli. Prímeria a ultimáta sa v Nadžafe za posledné tri týždne striedali ako deň s nocou. Tentoraz však mnohí verili, že to bude iné. Muktada Sadr totiž minulý týždeň sľuboval, že Sistánímu odovzdá kľúče od mešity a ukončí boje.
Potom sa však všetko začalo triasť. Sadrovi ľudia povedali, že neodídu a neprestanú bojovať. A hlavne: najmenej 74 šíitov zomrelo a 315 obišlo so zraneniami. Sistání aj Sadr totiž vyzvali ľudí, aby prišli zachrániť Nadžaf. Tisícky rozvášnených ľudí sa vydali na púť k posvätným miestam. Už v Kúfe, tesne pred Nadžafom, sa nervozita premenila na boje. Niekto na dav vystrelil dve míny, jedna zasiahla priamo mešitu v Kúfe. Američania tvrdia, že to oni neboli, Sadrovi ľudia ich však obviňujú.
Sistání vzápätí požiadal veriacich, aby do Nadžafu nevstupovali a počkali, kým vyjedná prímerie. Podľa analytikov to bol prvý zásadný omyl duchovného. Zle odhadol situáciu a spôsobil ešte väčšie zmätky.
Doplatili na to aj jeho ľudia. Údajne náhodný konflikt medzi neznámymi ozbrojencami a irackými vládnymi jednotkami, ktoré tento týždeň začali v Nadžafe bojovať po boku Američanov, sa skončil smrťou najmenej desiatich Sistáního mužov. Tí sa snažili aj napriek výzvam dostať za svojím duchovným vodcom.
Sistání mal ešte silu na to, aby aspoň väčšinu ľudí zastavil, experti sa však obávajú, že v pozadí je zásadnejší problém: Sistání bol mimo Iraku tri týždne, v Londýne si liečil srdce. Teraz je preto možno až príliš odtrhnutý od reality.
Ešte v apríli sa mu jedno povstanie podarilo zastaviť. Zasiahol však okamžite. Teraz prichádza s trojtýždňovým oneskorením. V Nadžafe je medzitým situácia už naozaj taká vážna, že keď sa mu do dnešného obeda nepodarí dostať Sadra a jeho ľudí z mešity, čaká ich útok. Okrem zničenia posvätných miest je v hre aj jeho moc. Teraz sa rozhoduje, či si ju uchmatol mladý Sadr.
Ak však Sistání uspeje, bude mať problém dočasná iracká vláda na čele s Ijádom Allávím. Spoločne s Američanmi si so Sadrom nedokázali poradiť. Sistáního úspech by ešte viac podkopal dôveru šíitov v jeho kabinet. Naopak, Sistání by bol ešte väčšou autoritou ako dnes.
