Ak by sa zrušili 1- a 2-centové mince, najmenšiu hodnotu by mala 5-centová minca. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
ceny, na pokladniciach sa však bude celý nákup zaokrúhľovať na päť centov (a jeho násobky). Dôvodom na tento krok je skutočnosť, že náklady na výrobu, skladovanie a dopravu jedno- a dvojcentových euromincí sú vyššie ako ich nominálna hodnota.
Fíni boli, čo sa týka malých euromincí, ešte radikálnejší. Od samého začiatku eura platia vo Fínsku zaokrúhľovacie predpisy na päť centov. V oboch štátoch eurozóny však naďalej zostávajú zákonným platidlom; obchody sú povinné prijímať ich pri nákupoch zákazníkov.
O zmysle či nezmysle jedno- a dvojcentových euromincí sa v posledných dňoch debatovalo aj v Nemecku. Diskusiu začal vedúci oddelenia Spolkovej banky pre peniaze v hotovosti Wolfgang Söffner. V rozhovore pre utorkové vydanie denníka Handelsblatt vyhlásil, že "Bundesbanka je otvorená pre všetky diskusné návrhy vzhľadom na budúcnosť jedno- a dvojcentových euromincí". Jednoznačne však uprednostňoval zaokrúhľovanie podľa holandského a fínskeho vzoru.
Proti zaokrúhľovaniu cien na päť eurocentov sa tvrdo postavili predstavitelia maloobchodu. Prezident Hlavného zväzu nemeckého maloobchodu HDE Robert Weitz vyhlásil podľa internetového denníka Spiegel Online, že sa práve skončila masová hystéria o priveľkom zdražovaní počas prvých euro-mesiacov a pomaly sa zlepšuje nálada spotrebiteľov. Pokračovanie debaty o zaokrúhľovaní by podľa neho prispela k zhoršeniu konzumnej klímy v Nemecku. Hovorca HDE Hubertus Pellengahr dôvodil podľa Spiegel Online, že "keď platili marka a fenigy, tak nikto neprišiel na myšlienku zaokrúhľovať ceny na päť fenigov.
K zaokrúhľovacej idei sa skepticky vyjadrili zástupcovia veľkých obchodných reťazcov. Denník Kölnische Rundschau cituje výroky zástupcov obchodných firiem Spar Handels AG, Rewe a KarstadtQuelle, ktorí jednomyseľne odmietli zaokrúhľovanie na päť eurocentov. Za zaokrúhľovanie cien sa takisto nevyslovil ani jeden prominentný nemecký opozičný či koaličný politik.
Týdenník WirtschaftsWoche uverejnil výsledky reprezentatívneho výskumu verejnej mienky. Z opýtaných sa 54 percent vyslovilo za ponechanie jedno- a dvojcentových euromincí. Iba 39 percent respondentov bolo za nasledovanie holandského a fínskeho príkladu.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
