Dokážem akceptovať iné názory i presvedčenia a nehanbím sa prezentovať aj svoj názor a priznať sa k ateistickému svetonázoru. Akceptujem každý náboženský svetonázor, pokiaľ dotyčnému človeku prináša uspokojenie a žije podľa tohto svojho presvedčenia. Dokonca mi veľmi nevadí, pokiaľ nejakým spôsobom propaguje svoj názor a snaží sa získať pre svoju predstavu iných dospelých (ale neuznávam, keď sa určitý filozofický názor vštepuje od útleho veku, aj keď je podľa niektorých jediný správny - takýto jedinec sa v dospelosti stane vo väčšine prípadov otrokom tohto názoru).

Tak, ako zmýšľam ja, zmýšľajú v tomto štáte tisíce občanov a nestotožňujem sa s náboženským názorom na život a právo zasahovať do tehotenstva ženy niekým iným, než jedine ňou samou. Žiadna žena sa neoplodní sama, je tam spoluúčasť aj spoluzodpovednosť za následok oplodnenia aj zo strany muža, ale následky - či pozitívne, alebo negatívne - znáša žena. Materinský inštinkt a prirodzená túžba po dieťati sú zakódované geneticky, a keď sa žena z nejakých vážnych osobných dôvodov rozhodne vzdať sa dieťaťa, musí sama v sebe prekonať obrovský vnútorný boj a nikto nemá morálne právo jej v tom zabrániť, pokiaľ spĺňa právne a zdravotné kritériá.

Predstavitelia a zástancovia náboženských predstáv majú všetky možnosti vplývať na svojich veriacich, majú ich možnosť pokarhať alebo aj svojím spôsobom trestať za spáchané hriechy modlitbami alebo pokáním, ba dokonca má cirkev právo i exkomunikovať z cirkvi neposlušného veriaceho. Ale nemajú právo vnútiť svoju predstavu prostredníctvom zákona, ktorého sa KDH i cirkev dožadujú. Je to ich názor a presvedčenie, aj keď sú presvedčení o vysokej morálnosti a správnosti tohto názoru, nemajú právo vnútiť tento názor tým, ktorí sa s tým nestotožňujú. To nemá nič spoločné s demokratickými princípmi spoločnosti - je to nátlak, a teda diktatúra, nie demokracia. Preto by som navrhol, aby KDH vynechalo zo svojho názvu „demokratické“ a prezentovala sa len ako kresťanské hnutie.

K tým zdravotným pracovníkom eventuálne i vedúcim pracovníkom, ktorí odmietajú túto pomoc žene poskytnúť (ešte raz zdôrazňujem - je to čiste len jej vnútorný problém), majú možnosť zmeniť odbornosť, lebo každý, kto si tento odbor vybral, si musel byť vedomý, že tento zákrok je súčasťou odboru, a nemá právo ani na to, aby to požadoval od iného, aby to za neho robil (takéto prejavy považujem za farizejské a mám aj osobné skúsenosti „s hlboko nábožensky založenými kolegami“, ktorí spočiatku, keď ešte museli zákrok robiť, neštítili sa ponížiť pacientku a uraziť - nemienim to tu citovať - ale vôbec im neprekážalo, keď sa vykonávali interrupcie u ich manželiek a blízkych príbuzných.

Myslím si, že by si mali konečne uvedomiť všetky ženy v našej spoločnosti, že neželané otehotnenie sa môže prihodiť aj pri určitej opatrnosti, tak ako i blízkym príbuzným, a nemali by čakať, že o nich práve v demokratickej spoločnosti budú rozhodovať iní, ktorí si predstavujú demokraciu po svojom. A myslím si, že by nemali čakať, že za ich práva budú bojovať iní, ktorých sa to nemusí priamo dotýkať, ale majú len humánne stanovisko k tým postihnutým ženám, pre ktoré neželané tehotenstvo môže znamenať nielen negatívnu zmenu, prípadne vážnu ďalšiu životnú drámu a výnimočne psychické zlyhanie a samovraždu v prípade, ak sa im táto pomoc zakáže poskytovať. Pýtam sa, kto si prípadne takéto negatívne následky vezme na svedomie - KDH alebo cirkev? MUDr. MACHAY CYRIL,

Galanta