Skupina českých novinárov vítala v mixzóne olympijského štadióna desaťbojára Romana Šebrleho očividne zohratým jadrným pokrikom. Čerstvý šampión na plné hrdlo reagoval rovnakou ozvenou. Zlato - a nasledovalo nespisovné slovo. Česká výprava sa krátko pred utorkovou polnocou miestneho času dočkala prvého aténskeho zlata.

"Chlapi, bolo to neskutočne náročné. Najťažší desaťboj môjho života," povedal nový atletický kráľ. Stál pri zábradlí bosý s tretrami v ľavej ruke a rozplýval sa šťastím: "To sú zlaté tretry. Pôjdu so mnou celý život. Zažili všetky moje medaily. Nemením ich od svojho svetového rekordu. Keď sa rozpadnú, asi sa rozpadnem tiež. Nikam do vitríny ich neodložím, na relikvie si nepotrpím. Bacha, aby som vám nezjedol tie mikrofóny."

V komunikatívnej nálade vydržal takmer hodinu. Usporiadatelia mu už hrozili, že keď nepodpíše dopingový protokol, zostane bez medaily.

"Najviac som sa bál žrde. Mal som pred olympiádou len päť tréningov. Tri boli super, dva neskutočne naprd. Pri jednom pokuse som sa dokonca skoro napichol. A ešte som sa bál horúčavy. Neznášam rozpálené ruky."

Pri deviatej disciplíne mu fungovali spoľahlivo. Skvelým oštepom sa dostal na čelo: "Po ňom som vlastne už nastopro veril, že vyhrám. Dovtedy to bola skôr hrôza. Štyridsať namakaných súperov. Po pondelkovej výške som bol fyzicky hotový. Hrozná kríza a hneď na mňa kričali, že mám ísť na štart štvrťky."

Pred štyrmi rokmi v Sydney skončil Šebrle druhý za Estóncom Noolom, do Atén cestoval ako topfavorit: "Práve preto som bol nervózny. V živote som viac netrpel. Keď nemáte formu, ako ja vlani na majstrovstvách sveta, nie je to také hrozné, lenže sem som prišiel vyhrať. Počúval som to z každej strany a ja nie som alibista."

Šebrle prekonal dvadsať rokov starý olympijský rekord Brita Daileyho Thompsona z Los Angeles o 63 bodov. V záverečnej tisícpäťstovke sa zdalo, že mohol zaútočiť aj na svetový rekord.

"Nie, zaháňal som tú myšlienku. V taktike som mal na prvom mieste udržať si za sebou Claya. Po prvom kole ma zvádzalo pridať. Nie, vyprdni sa na to, uzemnil som sa, našťastie, sám spomienkou na posledných sto metrov pondelňajšej štvrťky. Trochu ma však kvôli trénerovi mrzí, že som nešiel nad 8900 bodov. Ale čo už, hlavné je zlato. V poslednom kole tisícpäťstovky som si ho už trochu dovolil vychutnať. Veril som, že už neskolabujem. Nervy boli preč. Zlatý bol ten oštep."

Ktosi mu pripomenul, že počas deviatej disciplíny odbehol druhýkrát v krátkom čase na záchod. "A to som tam chodil asi najmenej v živote. Počas výšky som tam bol šesťkrát, normálny u mňa však býva dvojnásobok."

Českí športovci majú od olympijského výboru vypísanú prémiu milión korún za zlatú medailu: "Po zdanení z toho ostane osemstotisíc. Pôjdu do baráku."

Šebrle doplnil svoju zbierku - má svetový rekord, zlato z majstrovstiev Európy i olympiády. "Nechce sa mi končiť, chlapi. Stále je čo dokazovať. Všímam si, že starší vyprázdňujú pozície a nastupuje mladá generácia. Ja sa radím do zlatého stredu. A tam budem ešte aj v Pekingu o štyri roky."