V mnohých školách už dnes deti nemusia poslušne sedieť v laviciach, ale sa učia hrou - hoci aj na koberci. V škole budúcnosti sa nebudú učiť len vedomostiam, ale aj tomu, ako sa správne učiť, spolupracovať, samostatne myslieť. FOTO SME - SOŇA REBROVÁ
Slovenské deti prešli za posledných niekoľko rokov viacerými medzinárodnými testovaniami. Ich výsledky ukázali, že v školách je príliš veľa strachu a nepríjemnej atmosféry. Ukázali tiež, ako slabo vedia žiaci použiť svoje vedomosti v každodenných situáciách. Český pedagóg Ondřej Hausenblas napísal pre mesačník Kritické myšlení: "Aj keby sme verili, že škola síce neučí, ale aspoň deťom neškodí, máme presné správy, že za peniaze, ktoré do nej dávame, nerobí pre niektoré významné schopnosti a postoje vlastne nič pozitívneho."
Čo by sa deti mali v škole učiť
Podľa kritikov už o reforme školstva nemožno len rečniť. "Veľká reforma školstva by sa už mala posunúť do vnútornej úrovne, nielen na úroveň organizačných zmien," myslí si Zuzana Šranková z Centra pre vzdelávaciu politiku.
V škole budúcnosti by sa podľa nej mali deti viac učiť rôznym schopnostiam, ako len bezduchému memorovaniu vedomostí. Mali by sa naučiť, ako sa učiť, ako uvažovať, spolupracovať, komunikovať. "Škola by ich mala viesť k aktívnemu učeniu, samostatnému mysleniu, a tiež zásade, že učiteľ ani učebnica nie sú jedinými zdrojmi informácií," hovorí.
Podľa nej je nevyhnutná najmä kurikulárna reforma, teda zredukovanie nadmerného obsahu vedomostí. "Iste, človek musí byť vyzbrojený istým súborom vedomostí. Tie sa však stále menia a vyvíjajú, preto potrebuje byť do života vyzbrojený aj spomenutými schopnosťami."
Prečo vedomosti nestačia
Je jasné, že človek sa nemôže spoliehať len na vedomosti nabifľované naspamäť. Jedným z dôvodov je fakt, že napríklad v priemysle sa každých desať rokov vymení takmer 80 percent používaných technológií. To, čo sa v škole naučíte, už o desať rokov vôbec nemusíte potrebovať.
Navyše vedomosti, ktoré nevieme použiť, sú nám takmer na nič. "Dcéra sa na zemepise učila, že vzdialenosť Zeme od Mesiaca je približne 300-tisíc kilometrov. Na fyzike sa zase učili, že rýchlosť svetla je 300-tisíc kilometrov za sekundu. Skúsil som sa jej preto opýtať, ako rýchlo doletí svetlo zo Zeme na Mesiac. Nevedela," hovorí Imrich Vranovský z Rajeckých Teplíc s tým, že stačilo obe tieto informácie spojiť.
Zmena bude, otázne je, kedy
Na ministerstve školstva už pracujú na novom školskom zákone, ktorý by mal školstvo zmeniť. Pripomienky a návrhy k nemu možno poslať do 14. septembra.
Pripomeňme však, že o zákon, ktorý má prispieť k tomu, aby škola neostala len memorovacím centrom, sa doteraz neúspešne pokúšali štyria ministri za posledných posledných 13 rokov. Súčasný minister školstva Martin Fronc v rýchle zmeny neverí. Dúfa však, že sa mu do konca jeho ministerského obdobia podarí nový školský zákon aspoň vymyslieť a vládou a parlamentom schváliť.
