Prstohra slovenského kladivára Libora Charfreitaga a jeho nemý dohovor s otcom-trénerom v hľadisku. FOTO - TASR
Trnavský kladivár Libor Charfreitag sa v nedeľu večer ako prvý slovenský atlét v ére samostatnosti dostal do užšieho finále. "Ôsme miesto beriem všetkými desiatimi," povedal po tom, ako sa z neho vyspal.
Paradoxne sa mu nesnívalo o tom, ako nemôže trafiť kladivom do výseče, ale o pozemnom hokeji. "Nie a nie trafiť hokejkou loptičku," smial sa.
Väčšinu leta mu bolo skôr do plaču. V máji, keď sa vracal z amerického Dallasu na Slovensko, ho chytila viróza a jej následkov sa nevedel zbaviť dva mesiace. Hlavou mu preblesklo, či s takou formou do Atén vôbec cestovať. Ale napokon sa forma vrátila. Aj keď nie v takej blýskavej podobe ako vlani, keď vo svetovom finále skončil druhý.
"Pred kvalifikáciou mám vždy pocity, ako keď musím zájsť k zubárovi. Táto aténska však bola priam strašná," vraví slovenský rekordér (81,81). Prvé dva pokusy mal neplatné, ostával mu jediný. Vyšiel - namerali mu 77,30, siedmy výkon kvalifikácie. "Stále neviem, ako sa mi to podarilo," tvrdil ešte aj včera.
Keď už bol v dvanásťčlennom finále, všetko z neho spadlo. "Nervozita odišla, finále som si priam vychutnával. Hádzali sme už za tmy, vo skvelej atmosfére. Odnášam si krásny zážitok," nadchýnal sa.
Libor potvrdil post úradujúcej slovenskej jednotky. Druhým pokusom 77,52 m si zabezpečil postup medzi elitnú osmičku. "Po tomto pokuse som vedel, že mi neujde užšie finále," vraví. "V ňom som skúšal ďaleký pokus. Ale ani jeden mi neuletel."
Čím to? "Už som bol zrejme vnútorne uspokojený," odvetí. "Hlava chcela dosiahnuť viac, ale telo si povedalo: stačí."
Za osemdesiat metrov sa napokon dostali iba dvaja - Maďar Adrián Annus a Japonec Koji Murofuši.
"Na veľkých súťažiach sú zavše vyššie očakávania ako výkony," mieni Charfreitag. "Sklamal ma Bielorus Tichon, majster sveta, ktorý sa do osmičky dostal až tretím pokusom. Naopak šokoval Turek Apak - s ním som sa ešte v živote nestretol."
Otec, jeho domáci tréner, ho sledoval na tribúne.
"Keď sa skončila súťaž a uprel som naňho oči, sňal si z hlavy klobúk a uklonil sa," vykreslil syn nemú, a predsa najmilšiu z gratulácií.
Dnes sa dozvie, či ho vyberú medzi osmičku do zostavy na Svetové finále, ktoré budú mať kladivári zasa v Szombathely. Mal by tam obhajovať lanské druhé miesto.
"To sa mi asi nepodarí," krúti hlavou. "Ale šiesty by som mohol skončiť."
Už nepadne osemdesiatka?
"Budem sa snažiť, ale nie je to hlavný cieľ," tvrdí. Vzápätí zahmká a realisticky prehodí: "Táto sezóna bude asi prvá po šiestich, v ktorej si nezlepším osobný rekord..."
Paradoxne ide o tú istú, v ktorej dosiahol životný olympijský úspech. MARIÁN ŠIMO
