Prikeba Phippsová smečuje v stretnutí s Ruskom, ktoré Američanky prehrali 2:3.
FOTO - AP
Príkladom toho, aký krivolaký dokáže byť športový osud, je v Aténach americká volejbalistka Prikeba Phippsová. Keď išla v roku 1988 na olympijské hry do Soulu, mala devätnásť a sprevádzala ju povesť veľkého talentu a nádeje pre budúcnosť. Lenže potom prišli problémy s drogami, vyhodili ju z kolektívu a dlhé roky čakala na návrat. Svojej druhej olympijskej účasti sa tak dočkala až teraz, po šestnástich rokoch.
Necelé dva roky po soulských hrách mala vychádzajúca kalifornská hviezda pozitívny test na marihuanu. V reprezentačnom družstve okamžite skončila a ocitla sa v nemilosti. Ona sama ortieľ prijala s nevôľou. Podľa nej bol priestupok smiešny a trest neadektávne prísny. Nahnevaná hráčka ukázala Amerike chrbát a na ďalších trinásť rokov sa presťahovala do Talianska.
Dvakrát ju vyhlásili za najlepšiu volejbalistku talianskej ligy a jej prezývka Pantera Nera hovorila sama za seba.
Lenže jej slabosť ju neopustila ani na Apeninskom polostrove. Pred tromi rokmi znovu neprešla dopingovou skúškou, ktorá opäť odhalila stopy marihuany, a talianska federácia jej zastavila činnosť.
Americkým trénerom čoskoro došlo, akú potrebnú hráčku odmietajú. Phippsovú prehovárali k návratu už pred hrami v Atlante 1996, avšak meter deväťdesiat vysoká smečiarka ešte dlho tvrdohlavo odmietala. Nechala sa prehovoriť až na predminuloročné majstrovstvá sveta a tím USA na ňom získal strieborné medaily. Taliankam k finálovej výhre nad USA pomohla absencia Phippsovej, inokedy najviac bodujúcej hráčky amerického družstva. Pri tréningu pred rozhodujúcim duelom si poranila oko.
Do Atén prišli Američanky s myšlienkami na zisk prvého volejbalového zlata v histórii. Lenže v skupine mali namále: nečakane nezvládli duel s Dominikánskou republikou a dvere do štvrťfinále im otvorila až nedeľňajšia výhra nad Kubou.
"Toto mohla byť už moja piata olympiáda," povedala tridsaťpäťročná Phippsová pre agentúru Reuters v Aténach. "Vtedy som však porušila pravidlá a musela som za to zaplatiť," postavila sa k vtedajšiemu trestu už predsa len zmierlivo.
"Koľko zlatých medailí som už mohla mať? Ale veď všetko to bola moja voľba," naznačila hráčka s jednotkou na drese, že nič v živote neľutuje. Hádam len jednu vec. "Až tu v Aténach mi došlo, ako veľmi mi olympiáda chýbala. Škoda, že som sa nevrátila skôr."
(čtk)
